S homeopatiou som sa stretla pred 3 rokmi a nedám na ňu dopustiť.
ALE AKO TO CELÉ ZAČALO.
Pred 9 rokmi som ochorela na rakovinu prsníka. Nasledovala operácia, ožarovanie a množstvo opakujúcich sa lekárskych vyšetrení a liečby.
A STRACH O ŽIVOT.
Prognóza bola výborná, nebolo treba ani chemoterapiu. Lenže vo mne stále niečo tlelo „čo ak“. Pocity úzkosti a strachu sa ma zmocňovali pri každej kontrole na onkológii.
AŽ SA JEDNÉHO DŇA CHOROBA VRÁTILA.
Začal sa nekonečný čas liečby a strachu ako to dopadne. Po ukončení chemoterapií krvné výsledky neboli v norme. Pani primárka skonštatovala, že liečba už nie je prínosná a tak sme ju museli ukončiť s čakaním, čo bude ďalej.
Dva roky totálnej fyzickej nečinnosti a prežívania na gauči ako dôsledok chemoterapie. Dlhý čas na zamýšľanie sa, kde sa stala chyba, na hľadanie alternatívnych možností liečenia. Dospela som k poznaniu, že potrebujem urobiť niečo so svojou hlavou. Stále som mala pocit, že ona je základom toho, že sa choroba vrátila.
A TAK SOM SA DOSTALA K HOMEOPATII.
Na stránke SKH som si vybrala pani homeopatku, ktorá mi bola na pohľad sympatická a objednala sa na prvé vyšetrenie.
SADLA MI.
Už po mesiaci užívania homeopatík som pocítila OBROVSKÝ ROZDIEL.
Cítila som sa akási voľnejšia, slobodnejšia, ŠŤASTNEJŠIA.
Nasledovali tri roky pravidelných stretnutí, na ktorých sme pomaličky rozpletali klbko mojich problémov nielen zdravotných, ale aj problémov „duše“. Prvý krát som totálne otvorila svoje vnútro, vytiahla kostlivcov ukrytých v skrini bez strachu a obáv z posudzovania, s plnou dôverou a vierou v pomoc. Pravidelné kontroly na onkológii sa striedali s terapiami u „mojej“ homeopatky, ktorá mi presne „na telo“ pripravila homeopatické kvapky (pre mňa zázračné elixíry), ktoré ma dostali do stavu vyrovnanosti, racionálnejšieho pohľadu na život. Pomohli mi odstrániť deštruktívne pochody v mojej mysli, lepšie zvládať strach úzkosť. Nehovorím, že všetko je ideálne a nie sú chvíle, keď je to pre mňa ešte stále náročné.
ALE DOKÁŽEM TO ZVLÁDAŤ.
Ochorenie je stabilizované napriek tomu, že tentokrát prognóza doktorov nebola dobrá. Krvné vyšetrenia sa postupne dostali do normy. Frekvencia návštev u pani homeopatičky sa predlžovala a po troch rokoch našej spoločnej cesty za zdravím sme zrazu dospeli k názoru, že momentálne nie je potrebné užívať homeopatiká. Lieky od onkológa užívam naďalej.
PRACUJEM A TEŠÍM SA Z KAŽDÉHO DŇA, KTORÝ ŽIJEM.
A keď budem mať pocit, že opäť potrebujem pomoc alebo sa len vyrozprávať, viem, že dvere sú pre mňa otvorené.
ĎAKUJEM pani Mgr. Pavlína Hollá
I.M.
Foto: pixabay.com
