Prof. (Dr.) Paolo Bellavite je lekár, ktorý promoval na Univerzite v Terste v r. 1976 a špecializoval sa na klinickú a laboratórnu hematológiu. Je držiteľom titulu MPhil (magister filozofie, pozn. prekl.) v oblasti biotechnológie (Cranfieldova Univerzita, UK) a titulu Magister štatistiky v oblasti zdravia a klinickej epidemiológie. Do akademického roku 2016/2017 pracoval ako profesor všeobecnej patológie na Lekárskej fakulte Univerzity vo Verone. V súčasnosti pracuje na tej istej Univerzite na Oddelení medicíny ako školiaci asistent a vedúci výskumu. Ako dobrovoľník sa zúčastňuje projektu vzájomnej spolupráce a je profesorom všeobecnej patológie na škole ošetrovateľstva na Univerzite Ngozi (Burundi).
Jeho hlavná oblasť výskumu je zameraná na molekulárne a bunkové aspekty zápalu, konkrétne na štruktúru, funkciu a patológiu granulocytov (neutrofilov a bazofilov), makrofágov a krvných doštičiek. V klinickom laboratóriu zdokonalil niekoľko metód skúmania patofyziológie a farmakológie krvných buniek a voľných radikálov. Uskutočnil vedecký výskum zameraný na komplementárne terapeutické prístupy, najmä na rastlinné a homeopatické prípravky použitím bunkových a myšacích modelov. Jeho vedecký prínos zahŕňa štúdiu komplexných dynamických systémov a opačných efektov liekov v závislosti od dávky a citlivosti cieľových systémov (princíp podobnosti).
V spolupráci s homeopatickými lekármi založil Observatórium komplementárnej medicíny a uskutočnil výskumné klinické štúdie a laboratórne pokusy homeopatík ako sú Phosphorus, Podophyllum, Gelsemium, Ignatia, Zincum a Arnica. Nedávne štúdie rozviedli myšlienku genómového prístupu ku skúmaniu homeopatík.
Prof. Bellavite zverejnil viac ako 250 vedeckých referátov, 145 z nich je v zozname PubMed-Medline. Taktiež vydal niekoľko kníh vrátane „Vynárajúca sa homeopatická veda“ (North Atlantic Books, Berkeley, Kalifornia) a „Medicína biodynamika“ (Papirus Editora, Campinas, Sao Paulo, Brazília). Bol pozvaný, aby vystúpil s prejavom na Medzinárodnom kongrese 2015 LIGA v Riu de Janiero a na Kongrese Európskej rady pre Homeopatiu v roku 2016.
Web stránka a kompletný zoznam publikácií: www.paolobellavite.it
E-mailová adresa: paolo.bellavite@univr.it
Saurav Arora: Každý vedec a bádateľ má určitú zvedavosť objavovať neobjavené. Čo vás inšpirovalo a viedlo ku homeopatii a ku výskumu v oblasti homeopatie?
Paolo Bellavite: Moja najhlbšia inšpirácia je hľadanie pravdy. Hoci viem, že veda nedosiahne do hlbšej podstaty vecí, môžeme sa pomocou nej k tomu priblížiť a aspoň sa vyhnúť chybám. Na mojej duchovnej ceste mi pomohlo náboženské vnímanie, pretože ak je správne pochopené, umožňuje vnímať celistvosť reality a človeka. Mal som učiteľa, ktorý ma naučil, že „príčina“ je, z hľadiska zmyslu, kritické a systematické uvedomovanie si reality vzhľadom na všetky jej faktory. Tiež ma naučil, že náš pohľad na vec musí nechávať priestor pre kategóriu možnosti: a priori nemôže byť nič definované ako „nemožné“. Vďaka tomuto som sa nezľakol štúdia takej náročnej témy týkajúcej sa vysoko riedených látok, ktoré podľa súčasnej teórie nič neznamenajú. Potom som stretol jedného vedca, ktorý bol nadšený laboratórnym výskumom a funkciou buniek. Nakoniec, vďaka osobnej skúsenosti s liečením a stretnutím s ďalšími doktormi, som sa začal venovať homeopatii a začal som ju študovať a spájať ju s konvenčným vedeckým prístupom.
SA: Paolo Bellavite je uznávané meno v homeopatickom výskume. Ako a kedy ste začali experimentovať vo výskume homeopatie?
PB: V roku 1989 som začal študovať homeopatiu pomocou laboratórneho výskumu. Dôvod bol, že som stretol homeopatického lekára (Andrea Signorini), ktorý bol v tom čase mojím študentom a on navrhol použiť laboratórne techniky, ktoré som poznal a používal na to, aby sme testovali homeopatické lieky na leukocytoch. V tom čase som mal mnoho pracovných ťažkostí, ale neodradili ma od toho.
SA: Akými oblasťami sa vo svojom homeopatickom výskume zaoberáte?
PB: Zaujímal som sa o základný výskum v laboratóriu s „in vitro“ štúdiami. Neskôr som spolupracoval s doktormi zo Školy homeopatickej medicíny vo Verone a metódou pozorovania sme robili výskum na výsledkoch homeopatickej terapie. Okrem toho som uskutočnil výskum na pokusných zvieratách (potkany a myši), pri ktorom som testoval efekty homeopatických liekov na zložitejšie systémy. V súčasnosti som sa kvôli etickým dôvodom vrátil späť k základnému výskumu (minimalizácia využívania pokusných zvierat) a pretože, vďaka spolupráci s expertmi v oblasti biotechnológie, som začal byť nadšený technikami molekulárnej biológie.
SA: Ako doktor – lekár, praktikujete aj homeopatiu? Ak áno, ako udržiavate rovnováhu medzi lekárskou praxou a vedeckými pokusmi?
PB: Bohužiaľ nie. Nikdy som nemal príležitosť robiť homeopatiu. Či už kvôli nedostatku času alebo preto, že som cítil, že to vyžaduje špeciálny prístup a duševnú oddanosť.
SA: Existuje nejaká oblasť výskumu vysokého riedenia, na ktorej by ste radi pracovali a zároveň by bola vaším hobby?
PB: Rád by som pracoval v oblasti biofyziky, ale bohužiaľ som nikdy nenašiel trvalú spoluprácu na túto zložitú tému.
SA: Môžete v skratke predstaviť váš tím pre IPRH čitateľov?
PB: Môj tím sa mnohokrát zmenil. Mal som veľa výborných spolupracovníkov, ale žiaľ, kvôli negatívnemu postoju akadémie ohľadom tejto témy, nebol nikto z nich schopný získať stabilné zamestnanie na Univerzite. Mená mojich bývalých spoločníkov sa zhodujú s tými, ktorí sú uvedení ako spolu autori mojich publikácií. Predovšetkým by som spomenul Dr. Anitu Conforti a Dr. Riccarda Ortolani, ktorí mi najviac pomáhali na akademickej pôde vo Verone a s ktorými sme spravili veľký pokrok vo výskume. V súčasnosti sú mojimi hlavnými spolupracovníkmi Dr. Marta Marzotto a Dr. Clara Bonafini.
SA: Koľko vedeckým publikácií ste doteraz uverejnili na tému vysokého riedenia a homeopatie?
PB: V Pubmed môžete nájsť 45 publikácií na tému homeopatie odo mňa a od ľudí z môjho tímu. Taktiež som zverejnil niekoľko článkov v taliančine a knihu (P. Bellavite, A. Signorini, „Vynárajúca sa homeopatická veda“, North Atlantic Books, Berkeley, CA, 2002), ktorá sa používa ako učebnica v homeopatických školách po celom svete. Väčšina mojich článkov a kníh je voľne prístupných na mojej web stránke www.paolobellavite.it.
SA: Skoro každý výskumník bojuje o financovanie výskumu, najmä výskumu tykajúceho sa vysokých riedení. Považujete za ťažké obstarať od úradov finančné prostriedky pre svoj výskum v oblasti homeopatie?
PB: Od úradov som získal veľmi málo prostriedkov na výskum. Našťastie mi Univerzita vo Verone dovolila používať ich vybavenie a vždy mi vyplácala plat profesora, za čo som im veľmi vďačný. Najhoršia vec, ktorá zabránila založeniu Univerzitného centra pre štúdium, bola silný odpor zo strany talianskych všeobecných patológov proti výskumu v oblasti homeopatie a jej výučbe. Je to paradoxné, lebo práve všeobecná patológia je veda o príčinách a mechanizmoch choroby a homeopatická teória „podobného“ je mimoriadne podnetná v tomto kontexte. Pravdepodobne sú aj iné faktory, ktoré ovplyvňujú intelektuálnu orientáciu akadémie.
SA: Stalo sa vám niekedy, že ste mali nezvyčajné pozorovanie počas skúmania vysokých riedení?
PB: V tomto bode nemôžem definovať naše „nezvyčajné“ pokusné pozorovania vysokých riedení. Samozrejme, zo začiatku boli efekty vysokých riedení na bunkové modely pomerne nezvyčajné aj na nás.
SA: Pochádzate a pracujete v Taliansku. Skúsili ste niekedy rozvinúť, resp. zopakovať vaše experimentálne modely aj v iných krajinách?
PB: Spolu s Leoni Bonamin a ďalšími som založil projekt viacerých centier v Taliansku a v Brazílii špecializovaných na výskum zinku. Každé laboratórium však skúma rozdielne témy podľa svojej špecifickej odbornosti. V minulosti som opakoval štúdie Belonovho tímu týkajúcich sa efektov histamínu vo vysokých riedeniach na ľudské bazofily. Potom sme robili mnoho výskumov (in vitro, aj na zvieratách) extraktu a roztoku Gelsemia sempervirens, ktoré preukázali efekty podobné anxiolytiku. Vo všeobecnosti boli tieto efekty opakovane dokázané v rôznych laboratóriách a hodnotiaci článok je momentálne v tlači Žurnálu Ajurvédy a Integračnej medicíny (Journal of Ayurveda and Integrative Medicine).
SA: Ak by ste mali možnosť, v ktorej krajine by ste najradšej robili výskum vysokých riedení a homeopatie?
PB: V Nemecku alebo USA. Ale viem, že aj v Indii je veľký pokrok v tejto oblasti.
SA: Aký je doteraz váš najväčší úspech vo výskume vysokých riedení?
PB: Teoreticky sme opísali prepojenie homeopatie s komplexnosťou vedy, teóriou chaosu a biologickými systémami. Čo sa týka experimentálnych dôkazov, v paralele a v spojení s AR Khuda-Bukhsh tímom, sme dokázali, že vysoké riedenia majú významné efekty dokonca aj na úrovni prejavov génov. Spolu s našim tímom sme zverejnili toto vzrušujúce zistenie, ktoré vzišlo z našich štúdií s Gelsemium sempervirens v neurocytoch a s Arnicou montana v makrofágoch.
SA: Od vzniku homeopatie sa na ňu útočí kvôli jej modus operandi a spôsobu fungovania. Chcete tento aspekt trochu ozrejmiť našim čitateľom? Čo podľa vás môže byť najvhodnejšia odpoveď vedeckej komunite na otázky týkajúce sa spôsobu fungovania homeopatie?
PB: Biomedicínska terapia je bežne priraďovaná k rozmanitým okolitým a genetickým faktorom, ale tento prístup často zlyháva pri rozpoznaní skutočnej komplikovanosti individuálnych chorôb. Metóda, pomocou ktorej sa identifikujú špecifické a individuálne lieky na úrovni porúch systémových informácií, je nevyhnutná. Homeopatický liek („podobné“ znamená, že napodobňuje patogénové látky) môže byť vnímaný špecifickými centrami (alebo „uzlami“) siete regulačného systému ako komplexná informácia, na základe celkovej dynamiky choroby. Podoby symptómov sú vonkajšie prejavy komplexných reakcií spôsobených liekom (pri osobách necitlivých na skúšané lieky) a chorobou (pri chorých ľuďoch). Takže klasické „podobnosť symptómov“, podľa ktorého sa vyberá správny liek na základe dôslednej analýzy symptómov, môže vynechať možný nedostatok vedomostí o molekulových detailoch dynamiky c
horoby.
Pri akútnych chorobách, najpodobnejší liek (simillimum) môže aktivovať lokálnu regeneráciu (napr. histamín alebo Apis mellifica na bazofily, Arnica montana na makrofágy), ale môže tiež posilniť prepojiteľnosť lokálnych reakcií so systémovými reakciami, orientovanými telenomicky (teleonómia je cieľové zameranie systémov v živej prírode, pozn.prekl.).
Pri chronických chorobách môže simillimum účinkovať tak, že odblokováva patologické „vábiče“ (vzorce alebo nastavenia rôznych buniek alebo „uzlov“, ktoré nie sú schopné normálnej regulácie) a orientuje homeodynamické siete smerom k vzorcom, ktoré sa približujú k zdravej homeodynamike. Vysoká špecifickosť pôsobenia homeopatického lieku môže byť spôsobená senzibilizáciou uzlov, ktorých sa to týka a komplexnosťou a spojitosťou s pôsobením lieku na viacerých úrovniach. Odvtedy, čo sú používané ultra nízke dávky alebo vysoko riedené lieky, pôsobia iba na tie uzly, ktoré majú k tomu zvýšenú citlivosť. Možno vysoké riedenia/potencie ovplyvňujú celkovú dynamiku aj pomocou elektromagnetickej (alebo kvantovej) regulácie.
SA: Aké sú vaše plány do budúcnosti ohľadom zavedenia homeopatie ako hodnovernej vedy?
PB: Budem pokračovať v používaní homeopatických liekov na laboratórne modely. Plánujeme skúmať efekty vysokých riedení prírodných zložiek na dýchacie bunky.
SA: Môžete sa s nami podeliť o vaše neúspechy počas homeopatického výskumu?
PB: Ak „neúspechom“ myslíte negatívne výsledky, tak niekoľkokrát sme vyhlásili, že homeopatické lieky nefungujú v špecifických modeloch. Napr. v neutrofiloch a krvných doštičkách sme nikdy nenašli efekty vysokých riedení. Nedávno sme skúšali vysoké potencie zinku na astrocyty a makrofágy, ale nefungovali. Napriek tomu, negatívne výsledky nie sú nikdy „neúspechy“ dovtedy, dokým pomáhajú eliminovať falošné domnienky a nasmerovať výskum k iných technikám a témam.
SA: Aký je váš názor na zmenšovanie rozdielu medzi základným a aplikovaným výskumom?
PB: Jediná možnosť na zmenšenie rozdielu je posilniť výskum na každej úrovni a zvýšiť počet a kvalitu zaangažovaných tímov. Ak sa bude uskutočňovať viac laboratórnych a klinických výskumov, priblíženie sa dostaví prirodzene. Samozrejme, najväčší úspech by bol založenie veľkého multidisciplinárneho centra alebo univerzity zameranej na štúdie takéhoto typu, ale v súčasnosti je toto iba sen a utópia.
SA: A vaše posolstvo pre homeopatickú komunitu, špeciálne pre študentov a homeopatov?
PB: Nevzdávajte sa! Robte viac výskumov, začnite s pozorovacími štúdiami a systematickým zbieraním dát. Overená veda ukazuje, že homeopatia funguje a toto je nádej pre budúce generácie.
Z anglického originálu na stránke researchinhomeopathy.org/interview-pb/ preložila s povolením autora Zuzana Vojteková
Foto: pixabay.com
Foto: bee – created by Dashu83 – Freepik.com
