Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) momentálne prehodnocuje reguláciu homeopatických liečiv. V nižšie uvedenom extrakte sú poskytnuté výpovede od homeopata Dana Ullman, MPH (master of public health), CCH (certified in classical homeopathy):
Zhrnutie
Pred prednesením špecifických otázok, ktoré FDA predložila v avíze federálneho registra (Federal Register notice) oznamujúcom verejné vypočutie ohľadom regulácie homeopatík, je predovšetkým potrebné predniesť oblasti záujmu, ktoré viedli k tomuto vypočutiu (citácie a zdroje budú použité len v hlavnej časti tohto vypočutia):
1. FDA vyhlásil, že homeopatický priemysel značne vzrástol, pričom svoje tvrdenie podporuje citovaním údajov z NHIS (National Health Interview Survey), ktorý bol vedený Centrom pre ochranu a kontrolu chorôb (CDC), konkrétne Národným centrom pre zdravotné štatistiky (NCHS), ktoré v roku 2007 odhalili, že ľudia minuli zhruba 2,9 bilióna dolárov na zakúpenie homeopatických liečiv. Informácie poskytnuté nižšie ukazujú predaj a popularitu homeopatík, ktoré od 1970 každým desaťročím vzrástli. Vládne údaje sa značne navýšili, no nepredstavujú presné čísla predaja homeopatík v Spojených štátoch, keďže to vyzerá, že k nim boli zahrnuté aj predajné informácie o mnohých nehomeopatických produktoch.
2. V oznámení FDA o tomto vypočutí je tiež uvedené, že v roku 2012 každoročné správy z AAPCC (American Association of Poison Control Centre Annual Report) naznačujú výskyt 10 311 prípadov otravy súvisiacich s „homeopatikami“ (Homeopatic Agents). Avšak, neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval pravdivosť týchto údajov. Vlastne existujú presvedčivé dôkazy, ktoré naznačujú ich nepravdivosť na základe nejednoznačného charakteru skupiny „homeopatík“ (Homeopatic Agents). Tieto dôkazy naznačujú, že je do danej skupiny zahrnuté aj značné množstvo nehomeopatických produktov.
3. V niekoľkých prezentáciách prednesených na FDA vypočutí v apríli 2015 bolo uvedené, že neexistuje žiaden dôkaz o efektívnom účinku homeopatík na rôzne zdravotné ťažkosti. Informácie poskytnuté nižšie dokážu, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Štúdie demonštrujúce efektívnosť homeopatík boli publikované v popredných medicínskych časopisoch ako Lancet, BMJ, Chest (publikácia American College of Chest Physicians), Rheumatology (publikácia British Society for Rheumatology), Pediatrics (publikácia American Academy of Pediatrics), Cancer (časopis American Cancer Society), Pediatrics Infectious Disease Journal (publikácia European Society of Pediatrics Infectious Disease), European Journal of Pediatrics (publikácia Swiss Society of Pediatrics and the Belgium Society of Pediatrics) a mnoho ďalších. Niektorí vedci sa rozhodli vytvoriť rôzne náhodné smernice, aby dokázali, že žiadna štúdia nie je „spoľahlivá“ ak nemá viac ako 150 subjektov. Žiadny časopis ani nezávislá výskumná organizácia nikdy netvrdili, že tieto smernice na určovanie spoľahlivosti výskumov sú opodstatnené či dokonca oprávnené.
4. Kto využíva homeopatickú medicínu? Každý (!), nedávno vykonaný prieskum mal mnoho objavov, no jeden z nich sa pri všetkých zhodoval a to, že ľudia ktorí využívajú homeopatickú medicínu bývajú vzdelanejší než tí, ktorí ju nevyužívajú. Takže otázka „Kto využíva homeopatickú medicínu“ je veľmi dôležitá pre politikov, ktorí vážne uvažujú nad uctením si amerických občanov a ich práva rozhodovať o svojom osobnom zdraví a jeho dopade na ich život a život ich rodín.
Úvodné komentáre
Homeopatia a tiež jej zástancovia mali dlhý spoločný vzťah s FDA a to odkedy bola táto zdravotná agentúra po prvýkrát oprávnená vykonávať regulačné kontroly ako dôsledok známeho nariadenia z roku 1938 – Federal Food Drugs and Cosmetics Act. Hlavným autorom tohto dôležitého zákona ochraňujúceho spotrebiteľov bol Royal Copeland z New Yorku. Bol trikrát zvolený za senátora a nebol len doktorom, bol aj homeopatom a oftalmológom. Okrem oprávnenia FDA značnými regulačnými právami, tento zákon tiež docielil federálne uznanie Homeopathic Pharmacopeia ako kompendia liečiv. Hoci ostatné časti „prírodného zdravotného hnutia“ (Natural Health Movement) nemali v 20. a 21. storočí spoločný vzťah s FDA, dôkaz o dobrom pracovnom vzťahu medzi FDA a homeopatmi je aj medzi dnešnými dôkazmi prezentovanými na FDA vypočutí v apríli 2015. Dôkazy poskytli v neútočných spoločných prezentáciách predstavitelia odlišných volebných obvodov z rôznych homeopatických komunít.
Zámerom tejto výpovede je zlepšenie spotrebiteľskej ochrany cez GMP homeopatickej medicíny (Good Manufacturing Practices of homeopathic medicines), no zároveň aj snaha zachovať rozumnú a optimálnu slobodu prístupu k bezpečnej medicíne pre individuálne a rodinné zdravie. Len malé percento Američanov využíva homeopatickú medicínu, ale existujú dôkazy podľa ktorých sú ľudia, ktorí využívajú tieto prirodzené medicíny vzdelanejší než tí čo ich nevyužívajú. A čo viac, tieto medicíny hrajú dôležitú a praktickú úlohu pre tehotné a dojčiace ženy ako bezpečnejšia alternatíva a tiež aj pre rodičov, ktorí chcú svoje deti ošetrovať bezpečnejšími liekmi.
„Predovšetkým neubližuj.“ Toto sú múdre slová Hippokrata, otca medicíny, ktorý ich adresoval nielen lekárom, no koniec koncov všetkým ľuďom ako múdru a dobrú radu.
Názory na účinnosť homeopatickej medicíny sa líšia a predsa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO (World Health Organization) existuje všeobecná zhoda medzi zástancami a tiež pochybovačmi, že táto medicína je v podstate bezpečná (2). Niektorí skeptici ohľadom homeopatie tvrdia, že užívanie homeopatík môže oddialiť používanie údajne efektívnejších konvenčných liekov. Avšak existujú väčšie a častejšie riziká pri liečení konvenčnou medicínou, nehovoriac o zbytočnom investovaní ohromných 750 biliónov dolárov na túto zdravotnú starostlivosť (3). Pri posudzovaní rizika oneskorenej zdravotnej liečby musíme brať na vedomie toto veľké riziko pri okamžitom aplikovaní konvenčnej liečby a to najmä kvôli nebezpečenstvám mnohých zdravotných starostlivostí. Nieto ešte zbežné nedostatočné štúdium pri používaní rôznych liekov súčasne.
Pred prejednaním otázok bezpečnosti a efektívnosti, je dôležité vedieť niečo o medzinárodných a historických súvislostiach homeopatie. Zdravotní politickí poradcovia a zákonodarcovia sa môžu, lepším porozumením týchto záležitostí, naučiť čo funguje a čo nie v jednej či druhej krajine alebo čo platilo pre minulosť, prítomnosť a budúcnosť.
Napríklad, nedávny prieskum medzi francúzskymi lekármi dokázal, že 95% všeobecných lekárov, pediatrov a dermatológov predpisuje homeopatiká (4). Keď uvážite, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pred časom ohodnotila krajiny za dobrý (poprípade zlý) zdravotný systém na svete, Francúzsko skončilo na 1. mieste (5).
Podľa článku v časopise BMJ (British Medical Journal) z roku 2010, ohromujúcich 57% nemeckých občanov využíva homeopatickú medicínu (6). V časopise BMJ bolo nedávno uvedené veľké úsilie nemeckých politikov o zastavenie vládneho preplácania homeopatickej liečby. Nemecká zdravotná organizácia GMA (German Medical Association) vyhlásila svoju plnú podporu homeopatii a tiež preplácaniu homeopatickej starostlivosti. Navyše, Jörg-Dietrich Hoppe, prezident asociácie, vo svojom oficiálnom stanovisku prehlásil, že homeopatia je dôležitou súčasťou medicíny.
Prestížne európske observatórium vedy a techniky (European Science and Technology Observatory) začalo v roku 2007 monitorovať postoje voči homeopatii v Taliansku. V roku 2007 zistili, že 32,5% populácie aspoň príležitostne využíva homeopatickú medicínu. V roku 2009 toto číslo značne vzrástlo, až na 38,6% (7).
Napriek tomu, že sa v Európe homeopatia využíva v značnom množstve, tieto údaje nie sú zďaleka tak významné a vysoké ako v Indii. Nájdete tu 300 000 kvalifikovaných homeopatov, 180 homeopatických škôl, 7 500 štátnych kliník, 307 nemocníc a 24 štátnych úradov pre registráciu kvalifikovaných homeopatov. S ohľadom na rozšírenú popularitu homeopatie, WHO publikácie uviedli: „Na Indickom subkontinente bola legálna pozícia homeopatov vyzdvihnutá na profesionálnu úroveň podobnú odborným lekárom.“
Podľa časopisu Lancet zhruba 10% obyvateľov Indie (čo tvorí približne 100 miliónov ľudí), je závislých výlučne na homeopatickej liečbe (8). Na základe prieskumu AC Nielsen centra v Indii 62% z momentálne liečených homeopatických pacientov nikdy nevyskúšalo konvenčnú medicínu a 82% z nich by spôsob liečby nezmenilo. Keď uvážite, že 100 miliónov ľudí využíva počas svojich zdravotných ťažkosti len homeopatickú liečbu a keď uvážite, že túto prirodzenú medicínu využívajú na mierne až vážne infekcie, mierne až značné syndrómy bolesti, pre rôzne štádiá rakoviny a srdcových chorôb a tiež pre rôzne typy a stupne duševných chorôb, je pozoruhodné, že ešte niekto považuje túto medicínu za placebo (osobne vyzývam každého doktora, aby svojim pacientom počas celého týždňa predpisoval len placebo lieky, aby si uvedomili, že sa stav ich pacientov nelepší a aby začali hľadať zdravotnú starostlivosť inde).
Malá, no o to hlasnejšia skupina skeptikov voči homeopatii pretrváva až dodnes. Títo skeptici teoretizujú, že im homeopatia proste nedáva zmysel a tak vlastne ani nemôže fungovať. Faktom však ostáva, že vo vysoko rešpektovaných vedeckých časopisoch sú publikované presvedčivé dôkazy, ako je napr. Langmuir (časopis publikovaný Americkou chemickou spoločnosťou – American Chemistry Society). Tieto dôkazy ukazujú, že tromi typmi spektroskopie sa potvrdilo pretrvanie šiestich rôznych nanodávok homeopatických liečiv v roztoku a tiež v dávkach podobných nanodávkam, v ktorých mnoho ľudských hormónov a buniek signalizuje fungovanie agensa, a to aj po tom, čo došlo k riedeniu 6-krát, 30-krát alebo až 200-krát v pomere1:100 (9).
Napriek tomuto vysoko kvalifikovanému výskumu, ktorý potvrdzuje pretrvanie nanodávok, táto malá skupina skeptikov stále pokračuje v spochybňovaní a v mylnom informovaní spoločnosti tvrdením, že „homeopatické lieky sú ničím“. Takéto tvrdenia odporujú väčšine meta-analýz, ktoré boli vykonané spolu s rôznymi klinickými testami a základnými vedeckými štúdiami. A čo je rovnako dôležité, že takéto tvrdenia zjavne ignorujú skutočnú každodennú starostlivosť, ktorá pravidelne využíva homeopatickú medicínu na široké spektrum akútnych starostlivostí, pri manažmente chronických chorôb a tiež sa využíva v službe prvej pomoci.
Vo svetle faktov, ktoré poukazujú na rozšírenosť homeopatie po celom svete a hlavne jej uznávanie vzdelanou populáciou, sa FDA odporúča, aby dbali na tieto fakty, keď budú uvažovať nad novými reguláciami, ktoré môžu zredukovať dostupnosť homeopatík. Tieto regulácie by nemali byť schválené pokiaľ z dôkazov nie je jasné, že užívanie homeopatík nie je bezpečné.
Presnejšie dôkazy o predaji homeopatických liekov v USA (1990 – 2015)
Oblasť homeopatickej medicíny má dobrý dlhoročný pracovný vzťah s FDA, odkedy bol v roku 1938 prijatý zákon Federal Food and Drug and Cosmetic Act. Súčasné vyšetrovanie, ktoré má rozhodnúť, či má FDA upraviť Compliance Policy Guide, ktorý spravuje homeopatiu, je z časti založené na pravdepodobnom raste predaja homeopatík na 2,9 bilióna dolárov. Avšak, treba spochybniť pravdivosť tohto údaju, pretože len odhaduje počet Američanov využívajúcich homeopatiká na zhruba 3,3 milióna (čo je zdanlivo presné), no to, že títo Američania vraj nakúpia homeopatické lieky za 69,3 milióna dolárov je diskutabilné.
Napriek tomu, že rovnaká správa uvádza číslo 1,58 ako počet nákupov na osobu, no počet celkových nákupov za rok naznačuje, že títo ľudia ich spravili skoro 21. Z tohto dôvodu, sa údaj 2,8 bilióna dolárov zdá byť nafúknutý o 13-násobok. Táto správa tiež odhaduje, že priemerný zákazník nakupujúci prírodné produkty bez obsahu vitamínov a minerálov, takýchto produktov nakúpi zhruba 18 za rok. Takže je očividne nesprávne tvrdiť, že Američania nakupujú na osobu viac homeopatických produktov než výživových produktov. Najmä kvôli bežnému odporúčaniu homeopatov a tiež homeopatickej literatúre, užívať len jedno homeopatikum naraz.
Na základe vyššie uvedených informácii a tiež na základe dôkazov o predaji homeopatických liekov počas posledných desaťročí, ktoré sú uvedené nižšie, je potrebné pochybovať o presnosti celkového množstva nákupov homeopatík ako aj celkovej ceny týchto liekov.
Nižšie je uvedené zhrnutie o predaji a užívaní homeopatických liekov v USA. Iba ak by ceny a využívanie homeopatík za posledné desaťročia naozaj rýchlo vzrástli, je veľmi nepravdepodobné, možno aj nemožné, aby bol predaj homeopatík v USA naozaj 2,9 bilióna dolárov.
V 90. rokoch minulého storočia homeopatický priemysel vzrástol v nákupoch na 250 miliónov dolárov za rok, s ročným rastom o 20-25% (10). Aj keď je veľkosť tohto priemyslu na americké pomery malá, rýchlosť jeho rastu je dosť značná, no stále sa považuje za malú vzhľadom na celkový predaj liekov v USA, ktorý sa odhaduje na 260 biliónov dolárov. V roku 2004, Los Angeles Times odhadol homeopatický trh v USA na 400 miliónov a tento nárast bol označený za „silný“ (11). V júni 2007, obchodná spoločnosť Natural Food Merchandiser odhadla predaj homeopatík na 272 miliónov, najmä v „obchodoch s prírodnými potravinami“, čo predstavovalo nárast o 11,3% oproti predošlému roku.
Celoročný výskum, ktorý skončil 1. decembra 2007 dokázal, že predaj homeopatík v supermarketoch s konvenčným jedlom stúpol o 19% a v supermarketoch s prírodnými potravinami o 35%.
Na základe všetkých vyššie uvedených výskumov, je veľmi nepravdepodobné, že by predaj homeopatických liekov stúpol od 300% do 400% za posledných pár rokov. Pravdepodobne sa v prieskume zmiešali údaje z predaja liekov z rastlinných výťažkov a tých z predaja homeopatických liekov.
Diskutabilná presnosť informácii o otrave súvisiacej s homeopatickými agensmi
V oznámení FDA o tomto vypočúvaní bolo tiež uvedené: „Ročná správa z roku 2012 Americkej asociácie kontrolného centra pre otravy (American Association of Poison Control Center Annual Report) poukázala na 10 311 oznámených prípadov otravy súvisiacich s homeopatickými agensmi, pričom z nich 8 788 sa týkalo detí vo veku 5 rokov a menej. Z 10 311 prípadov si 697 vyžadovalo liečenie v nemocnici.“ Tiež by sa malo brať na vedomie, že väčšina užívateľov nerozlišuje medzi homeopatikami a liekmi z výťažkov z rastlín a inými doplnkami. Ďalej táto správa neposkytuje žiadne uistenie, že nejaké homeopatikum bolo zahrnuté v termíne „homeopatický agens“. Tento termín nie je zaužívaný medzi spotrebiteľmi a klinickými lekármi, a môže sa stať všeobecnou kategóriou pre čokoľvek, čo vedúci prieskumu odhadne ako správnu kategóriu. Dôležitejšie je, že dáta z centra kontrol o otrave len odrážajú fakt, že niekto, väčšinou rodič, volal toto centrum a pýtal sa na agens. Hovor od rodiča, ktorému bolo povedané, aby sa nebál má v tomto prípade rovnakú štatistickú váhu ako hovor od rodiča, ktorému bolo povedané, aby ihneď zobral dieťa na pohotovosť.
Vrcholom všetkého je, že táto správa neposkytla žiadne jasné uistenie, že toto podávanie správ o „homeopatikách“ bolo pravdivé. Navyše, pri uvedenom relatívne vysokom množstve prípadov, sa autori tejto správy rozhodli nezanalyzovať týchto 9 704 na jednotlivé špecifické lieky. Práve tento nedostatok presnosti naznačuje, že táto kategória bola využitá len ako „odpadkový kôš“ než ako skutočná kategória súvisiaca s homeopatickými liekmi.
Aj keď je veľmi nepravdepodobné, že termín homeopatický agens mal zahŕňať len homeopatiká, dobrou správou je, že bolo hlásené len jedno úmrtie a celkovo tri vážne výsledné problémy.
Dodatočné dôkazy o reálnosti vyššie uvedených obáv sú uvedené v ročnej správe z roku 2010 Americkej asociácie kontrolného centra pre otravy (American Association of Poison Control Center Annual Report), kde sa na strane 150 popisuje prípad samozvaného homeopata, ktorý svojej žene predpísal dve polievkové lyžice peroxidu vodíka. Pochopiteľne, peroxid vodíka nie je homeopatický liek.
Malo by sa tiež poukázať na to, že všetky správy z kontrolného centra pre otravy poskytujú špecifiká a detaily o každej jednej otrave. Poskytujú analýzu každého jedu z produktov z výťažkov z rastlín, z doplnkov aminokyselín alebo z „kultúrnej medicíny“ (ako napríklad ázijská medicína, ajurvédska medicína, hispánska medicína, atď.). Avšak, kategória homeopatických agensov nie je zanalyzovaná, a preto neexistujú jasné a spoľahlivé dôkazy, že ktorékoľvek z týchto skúseností boli z homeopatických liekov.
Tiež by sa malo poukázať na počet úmrtí spôsobených homeopatickými agensmi počas obdobia rokov 2010 – 2013. V dvoch rokoch (2011 a 2013) neboli hlásené žiadne úmrtia. V roku 2010 bol ohlásený jeden prípad, v ktorom manžel podal svojej manželke peroxid vodíka a v roku 2012 bola nahlásená smrť bez poskytnutia akýchkoľvek detailov. Počet vážnych problémov za roky 2010 až 2013 bol celkovo 10, naznačujúc, že akékoľvek problémy spôsobené homeopatickými agensmi boli veľmi zriedka vážne.
Presnejšie informácie o vedeckých dôkazoch ohľadom klinickej efektívnosti homeopatickej medicíny
Na FDA vypočutiach boli prednesené dve prezentácie (Michael De Dora z centra pre vyšetrovanie, Adriane Fugh-Berman, MD z Univerzity v Georgetowne), v ktorých bola citovaná správa austrálskej vlády ohľadom homeopatie, v ktorej sa tvrdilo: „Neexistuje také zdravotné ochorenie, pre ktoré by existoval spoľahlivý dôkaz o efektívnosti homeopatických liekov.“ Avšak žiadna z týchto prezentácii nerozobrala podrobnejšie, čo presne znamená „spoľahlivý dôkaz o efektívnosti homeopatických liekov.“
Táto správa austrálskej vlády priznáva značnú časť vedeckých dôkazov o efektívnosti homeopatickej medicíny na širokú škálu akútnych a chronických ochorení. Tiež poskytuje nahliadnutie do týchto štúdií, ktoré potvrdzujú jej efektívnosť a taktiež boli publikované v niekoľkých veľmi vážených časopisoch vo svete ako Lancet, BMJ, Chest (publikácia American College of Chest Physicians), Rheumatology (publikácia British Society for Rheumatology), Pediatrics (publikácia American Academy of Pediatrics), Cancer (časopis American Cancer Society), Pediatrics Infectious Disease Journal (publikácia European Society of Pediatrics Infectious Disease), European Journal of Pediatrics (publikácia Swiss Society of Pediatrics and the Belgium Society of Pediatrics), British Journal of Pharmacology a mnohých ďalších. Navyše, všetky tieto štúdie sú randomizované, dvojité slepé (double-blind) a placebom kontrolované.
Avšak, autori austrálskej správy sa rozhodli vytvoriť náhodné rozhodnutie, že štúdie s menej ako 150 subjektmi boli považované za príliš malé na to, aby boli vôbec pokladané za spoľahlivé. Aj napriek početným štúdiám, ktoré boli publikované vo vyššie uvedených časopisoch a ktoré preukazujú, že homeopatická medicína poskytuje liečebné benefity väčšie ako placebo a ktoré zahŕňali viac ako 150 subjektov, správa austrálskej vlády vytvorila dodatočné náhodné rozhodnutie, že pokiaľ nebudú vykonané tri nezávislé pokusy pričom v každom musí byť 150 subjektov, tak budú výsledné dôkazy považované za nedôveryhodné. Prijatie týchto obmedzujúcich a náhodných kritérií musí byť uznané v diskusii k tejto štúdii. Avšak prekvapujúco, táto informácia bola vynechaná v abstrakte tejto správy a vo všetkých hlavných mediálnych diskusiách o tejto správe.
Malo by sa zdôrazniť, že na základe vyššie uvedených náhodných inštrukcií, podľa ktorých autori rozhodujú čo je spoľahlivé, by boli akupunktúra a prakticky každé botanické liečivo považované za nepoužiteľné, neoverené a nespoľahlivé.
Navyše, britský časopis British Medical Journal v časti „klinické dôkazy“ (Clinical Evidence) analyzoval bežné liečebné postupy na doloženie dostatočne spoľahlivých dôkazov (13). Bolo preskúmaných približne 3 000 liečebných postupov, no iba 11% z nich sa ukázalo byť prospešných. Malo by sa poznamenať a zdôrazniť, že British Medical Journal stanovuje u 20 subjektov náležitejšie smernice (14).
Ak by austrálska vláda použila smernice British Medical Journal, výsledok ich štúdie by bol dramaticky rozdielny. Dokonca aj komunita Cochrane Community, veľmi uznávaná, nekomerčná skupina výskumníkov, ktorí hodnotia výskumy, neignoruje štúdie menšie než 150 subjektov.
Ešte je potrebné vyjadriť posledné stanovisko k správe austrálskej vlády. Optum, súkromná výskumná skupina, ktorá napísala túto správu pre austrálsku vládu sa v nej odvoláva na článok z BMJ, kde je uvedené prečo je 150 subjektov to minimum nevyhnutné pre spoľahlivosť a pravdivosť pre každú štúdiu (15). V skutočnosti, tento článok varuje pred používaním jeho kritérií na hodnotenie iných druhov štúdií: „pretože naše výsledky sú založené na meta-analýze pokusov hodnotených dvojitým výsledkom, preto nemôžu byť prenesené na pokusy, ktoré hodnotia ustavičné výsledky, lebo takéto pokusy sa zvyčajne odlišujú v zdravotných stavoch, v riziku skreslenia, vo veľkosti vzoriek a štatistickej analýze.“ Pretože značné množstvo homeopatických výskumov je založených na ustavičných výsledkoch, autori správy austrálskej vlády ignorovali toto rozhodujúce varovanie.
Niektoré štúdie, ignorované autormi austrálskej správy, sú náučné. Jennifer Jacobs, MD, MPH na Univerzite vo Washingtone a jej tím vykonali tri štúdie na detskú hnačku (náhodný výber, double-blind, kontrolované placebom, 242 detí). Je to stav, ktorý aj WHO považuje za jeden z najväčších, najzávažnejších zdravotných problémov na svete, kvôli miliónom úmrtí detí na dehydratáciu. Autorka použila tri oddelené skupiny homeopatov, ktorí predpisovali homeopatiká každej skupine detí. Výskum preukázal veľmi významné výsledky (p=0,008). Jej prvá štúdia bola publikovaná v časopise pre pediatrov Pediatrics, a jej tretia štúdia a tiež zhrnutie všetkých troch štúdií boli publikované v pediatrickom časopise o infekčných chorobách Pediatrics Infectious Disease Journal.
Druhá séria troch štúdií o liečení ľudí s fibromyalgiou bola tiež systematicky ignorovaná, aj napriek tomu, že každá z nižšie uvedených štúdii bola vykonaná rôznymi skupinami výskumníkov.
Iris Bell, MD, PhD. na Univerzite v Arizone, publikovala svoju štúdiu na 62 pacientoch s fibromyalgiou v časopise Rheumatology, ktorý vydáva britská reumatologická spoločnosť British Society of Rheumatology (16). Tento náhodný výber, double-blind a placebom kontrolovaný výskum zistil podstatné zníženie bolestí u pacientov a tiež nárast celkovej kvality života (p=0,008). O nasledujúce štyri mesiace uviedli značné zlepšenie vďaka homeopatickej liečbe v porovnaní s placebom (p=0,004).
Dr. Bell tiež zmerala EEG mozgové vlny pacientom, ktorým boli podávané homeopatiká rovnako ako aj tým s placebom a objavila tak objektívne dôkazy v rozdielnej mozgovej vlnovej aktivite (17). Takže tento výskum dokázal, že homeopatická liečba poskytla klinicky relevantné terapeutické benefity spolu s demonštráciou rozpoznateľných fyziologických zmien nameraných na EEG prístroji.
Ako dodatok k vyššie uvedenému výskumu o fibromyalgii, ktorý bol považovaný za vysoko odborný (18), BMJ publikoval double-blind, placebom kontrolovaný výskum so zmiešanými pacientmi trpiacimi fibromyalgiou / fibrositis. Tento výskum zahŕňal 30 pacientov, z ktorých polovica užívala jeden mesiac placebo a druhá polovica užívala homeopatikum Rhus toxicodendron 6C tiež mesiac (19). A po uplynutí mesiaca sa lieky medzi skupinami vymenili. Výskum dokázal, že v akomkoľvek čase pacienti brali homeopatikum dostavilo sa značné zlepšenie vo všetkých merateľných premenných (p=0,005).
Tretí náhodne kontrolovaný výskum bol vedený na porovnanie „normálnej“ starostlivosti a normálnej zdravotnej starostlivosti doplnenej o homeopatiu u pacientov s fibromyalgiou (FMS) (20). Sprievodná starostlivosť pozostávala z piatich dôkladných rozhovorov a výbere individualizovaných homeopatík. Prvý merateľný výsledok bol rozdiel v dotazníku o dopade fibromyalgie (Fibromyalgia Impact Questionnaire FIQ) pri celkovom výsledku 22 týždňov. („Normálna“ starostlivosť sa odvoláva na jedno alebo niekoľko z uvedených: fyzioterapia, aerobic, analgetiká, nesteroidné protizápalové lieky, antidepresíva).
Výskumu sa zúčastnilo 47 pacientov. Dochádzka v skupine s normálnou starostlivosťou bola vyššia než v tej s homeopatickou liečbou (8/24 vs 3/23). Prispôsobené východiskovému bodu, v homeopatickej skupine boli značne veľké priemerné redukcie v celkovom výsledku FIQ než v druhej skupine (-7,62 vs 3,63). V homeopatickej skupine tiež nastali značne veľké redukcie na McGillovej stupnici bolesti, FIQ výsledkoch únavy a vyčerpanosti hneď po zobudení. Štúdia tiež zistila malý efekt na bolesť (0,21, 95% CI -1,42 až 1,84), ale veľký efekt na funkciu (0,81, 95% CI –8,17 až 9,79). Neboli uvedené žiadne nepriaznivé udalosti.
Na rozdiel od homeopatickej skupiny, druhá skupina nezaznamenala žiadne zlepšenie v rôznych meraniach, naopak, vyskytli za zvýšenia na McGillovej stupnici bolesti a to aj po predpísaní liečby reumatológom.
Napriek trom vysoko odborným štúdiám, z ktorých dve boli publikované v popredných medicínskych časopisoch, sa autori austrálskej správy rozhodli ignorovať jadro týchto vedeckých dôkazov a trvať na svojich náhodných smerniciach týkajúcich sa najmä 150 zapojených subjektov.
Série štyroch uznávaných štúdii o liečení respiračných alergií boli ignorované aj napriek tomu, že jedna z nich bola publikovaná v British Medical Journal (21) a dve v časopise Lancet (22, 23). Všetky tieto štúdie boli randomizované, double-blind a tiež placebom kontrolované. Aj nezávislí výskumníci neustále hodnotia tieto štúdie ako vysoko odborné a kvalitné (24, 25).
Celkovo 259 pacientov bolo zahrnutých do týchto štyroch výskumov. Výsledky boli tak značne významné, že British Medical Journal sa v úvodníku vyjadril k výsledkom, uvádzajúc „Toto môže byť čas, kedy treba čeliť záveru, že homeopatia a placebo sa líšia… Toto môže byť vierohodnejšie než záver, že tieto výskumy vyprodukovali sériu falošne pozitívnych výsledkov.“ (27)
Koniec koncov, títo jednotlivci a organizácie, ktoré tvrdia že neexistuje žiadny dobrý vedecký dôkaz o efektívnosti homeopatie len dokazuje, že neprikladajú význam štúdiám, ktoré nesúhlasia s ich tvrdením. Vyváženejší a objektívnejší prehľad vedeckej literatúry im nemôže pomôcť, ale uznáva že existuje jadro vedeckých dôkazov o efektívnosti homeopatickej medicíny.
Boli vybrané najnovšie meta-analýzy homeopatickej medicíny na ohodnotenie len tých klinických prípadov, ktoré poskytli individualizovanú liečbu (28). Pri posudzovaní vysoko odborných štúdií vedci zistili, že sa takmer dvojnásobne objavovali terapeutické benefity u homeopatických pacientov než u pacientov užívajúcich placebo. Navyše, pri posudzovaní celkovo 22 klinických prípadov sa zistilo, že homeopatickí pacienti prežili viac ako 50% pravdepodobnosť profitu z liečby než pacienti s placebom.
Pravdepodobne najsilnejším výrokom v tomto článku bolo tvrdenie, že štyri z piatich predchádzajúcich vedúcich systematických posudzovaní homeopatického výskumu tiež našlo benefity v homeopatickom liečení oproti placebu:
„Päť systematických vyhodnotení preskúmalo RCT výskumnú literatúru o homeopatii ako celku, zahŕňajúc široké spektrum zdravotných ochorení, ktoré boli skúmané a tiež všetky formy homeopatie: štyri z týchto „globálnych“ systematických vyhodnotení dospeli k záveru, s dôležitým upozornením, že homeopatická intervencia sa pravdepodobne líši od placeba.“
Navyše, ku všetkým vyššie zmieneným klinickým výskumom, ktoré konštantne ukazujú benefity homeopatickej medicíny pre ľudí s poruchami spánku, existuje tiež základný výskum ktorý dokazuje a znižuje reguláciu genetických prejavov (29, 30, 31).
Kto využíva homeopatickú medicínu?
Historické knihy, ktoré skúmajú kto v 19. storočí využíval homeopatickú medicínu konštantne zaznamenávajú, že homeopatickí pacienti boli vzdelanejší než ľudia, ktorí homeopatiu nevyužívali. Výskumy vykonané v USA ako aj na celom svete v 20. a 21. storočí takisto potvrdili toto tvrdenie (33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43).
Thomas Jefferson, zakladajúci otec Spojených štátov, si zachovával určitý postoj o zdravej rovnováhe medzi slobodou voľby a nariadeniami, ktoré ju obmedzujú. Tvrdil, „Nepoznám bezpečnejší trezor na nekonečnú moc spoločnosti než ľudí samých; a ak ich považujeme za neschopných naučiť sa ju so zdravou rozvážnosťou kontrolovať, liekom nie je im ju vziať, ale naučiť ich rozvážnosti.“
Vo svetle tohto absolútne amerického postoja, nalieham na FDA, aby pracovala na poskytnutí rôznych slobôd, na ktoré sa budú môcť Američania spoľahnúť a uplatniť ich, spolu s aktívnym úsilím o ich vzdelávanie, aby každá jedna osoba mohla robiť svoje osobné zdravotné rozhodnutia, ktoré sú pre ňu osobné a dôležité.
V roku 1990 prieskum medzi americkými farmaceutmi odhalil, že 27% z nich považuje homeopatiu za účinnú a 18% za neprospešnú. Zatiaľ čo 75% farmaceutov nevedelo o homeopatii toľko, aby na ňu mohli mať názor, tento prieskum ukazuje, že tí čo o nej vedeli dostatok, ju považovali za prospešnú.
Správa z roku 2005 z Národného centra pre alternatívnu a doplnkovú medicínu (the National Center for Alternative and Complementary Medicine) v rámci NIH informuje o prieskume medzi doktormi a odhaľuje, že 5,9% z nich používa homeopatickú medicínu a pôsobivých 27,9% by homeopatiu použilo (44). Kapitola v prestížnej medicínskej knihe poukazuje na vyhodnotenie 25 prieskumov, v ktorých sa zistilo, že 9% amerických lekárov nejakým spôsobom využíva homeopatickú medicínu (45). Prieskum z roku 2007 vykonaný na chiropraktických školách v US zistil, že na 48% z nich sa vyučuje homeopatia (46). Tieto čísla naznačujú, že silná menšina lekárov je zainteresovaná v homeopatickej medicíne.
V prieskume amerických seniorov z roku 2000 sa zistilo, že 5,8% z nich za posledné roky užívalo homeopatickú medicínu (47). Prieskum tiež zistil, že v rámci liečby mala homeopatia najvyššie pozitívne ohlasy medzi všetkými CAM liečivami. Štúdia zistila, že 86% tých, ktorí užívali homeopatické lieky pocítili značnú úľavu od symptómov. V ostatných pozitívnych výsledkoch boli zahrnuté: riadená obraznosť (84%), akupunktúra (58%) a tradičná čínska medicína (57%).
Tento prieskum tiež zistil, že 58% respondentov nekonzultovalo užívanie CAM liekov so svojimi doktormi. Medzi pacientmi vo veku 65-69 rokov, 46% oznámilo užívanie CAM liekov naproti 31% vo vekovej kategórii od 80-84 rokov a s 23% vo veku nad 85 rokov. 53% zo seniorov, ktorí užívali homeopatiká majú vysokoškolský diplom.
Aký je postoj spotrebiteľov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti voči biologickým produktom, ktoré sú označované ako homeopatiká?
Medzi spotrebiteľmi je samozrejme zmätok v tom čo je a čo nie je homeopatická medicína, podobne ako je zmätok v rozdieloch medzi bežne používanými voľnopredajnými liekmi ako aspirín, paracetamol (acetaminophen), ibuprofen a naproxen. Avšak, hlavný rozdiel medzi homeopatiou a týmito bežnými voľnopredajnými liekmi je ten, že bezpečnostný profil homeopatických liekov je značne vyšší.
Aké zdroje údajov môžu byť zisťované alebo zdieľané FDA asociáciou, aby mohla vládna organizácia ohodnotiť riziká a benefity liekov a biologických produktov označených ako homeopatiká?
Užitočné zdroje pre určenie benefitov z homeopatických liekov sa môžu získať z elektronickej knihy, ktorú som napísal a ktorá je stále aktualizovaná ako popredný zdroj pre citovanie a popis klinických výskumov, ktoré testovali homeopatickú medicínu. Táto e-kniha „Evidence Based Homeopathic Family Medicine“ je dostupná na www.homeopathic.com (sú vykonávané pravidelné aktualizácie). Aj napriek tomu, že PubMed a iné registrové systémy majú veľké databázy, no jadrá klinických dôkazov nie sú zorganizované podľa názvov chorôb a neposkytujú analýzu a hodnotenie štúdií.
Stanovenie rizík pri homeopatických liekoch môže byť určované, ako je to aj teraz, na zhromaždení Homeopathic Pharmacopeia Convention v Spojených štátoch, ktoré analyzuje moderné technologické údaje, aby určilo, aké dávky homeopatík sú považované za „v podstate bezpečné“.
Ak sa však špecifický výrobca rozhodne podporiť spotrebiteľov, aby prijímali homeopatickú medicínu inak než orálne, ako to bolo v prípade so Zicam kedy boli lieky podávané cez nos, malo by byť povinnosťou každého výrobcu poskytnúť presné bezpečné informácie o spôsobe užívania svojho produktu.
Sú súčasné presadzované stratégie CPG vhodné na ochranu a presadzovanie verejného zdravia vo svetle obrovského nárastu trhu s homeopatickými liekmi? Existujú alternatívy súčasných presadzovaných stratégii CPG, ktoré by informovali regulačný dohľad FDA o liekoch označovaných ako homeopatiká? Ak áno, prosím vysvetlite to.
V prvom rade, predpoklad, že trh s homeopatickými liekmi prudko vzrástol je nesprávny, ako bolo uvedené vyššie.
Či je už homeopatický trh veľký, stredný alebo malý, stále stojí za to, aby FDA spravili čo môžu na zlepšenie bezpečnosti. Avšak, čo musí byť vykonané na základe dôveryhodných
dôkazov.
FDA by sa mala najprv obrátiť na americkú asociáciu kontrolného centra otráv, aby zo svojej ročnej správy (the American Association of Poison Control Center Annual Report) poskytli viac detailných informácií o špecifických homeopatikách, ktoré spôsobili otravu a tiež v akých dávkach. Bez týchto informácií, by FDA vykonával reguláciu naslepo.
Takisto, aj vďaka aktivitám skupín a organizácií v USA, ktoré pracujú na zamedzení predaja a dostupnosti homeopatických liekov, by malo kontrolné centrum pre otravy (the Poison Control Center) vytvoriť smernicu, ktorá by potvrdila či sa jedná o ozajstnú otravu alebo len on planý poplach.
Existuje nejaká oblasť v súčasnej CPG, ktorá by mohla profitovať z dodatočnej zrozumiteľnosti? Ak áno, prosím vysvetlite.
Niektoré homeopatické lieky na americkom trhu, sú kombináciou homeopatík a rastlinných výťažkov. Bolo by rozumné pre CPG, aby uviedli jasné stanovisko či sú tieto praktiky legálne alebo nie.
Existujú informácie súvisiace s reguláciou homeopatických liekov aj v iných krajinách, ktoré by mohli primäť FDA premyslieť si konanie v tejto oblasti?
V súčasnosti, FDA povoľuje určité rastliny, minerály, zvieracie, chemické a výber rôznych iných ingrediencií, aby boli oficiálne uznané ako homeopatické lieky, pokiaľ sú dôkazy o ich užívaní uvedené v jednej z hŕstky homeopatických kníh publikovaných koncom 19. a začiatkom 20. storočia. FDA rozlišuje medzi voľnopredajnými homeopatickými liekmi a homeopatikami viazanými na lekársky predpis, pričom voľnopredajné homeopatiká definuje ako tie, ktoré majú potenciálnu voľnopredajnú indikáciu a keď je špecifický liek v určitých dávkach v podstate považovaný za bezpečný. Toto uvedené rozhodnutie o bezpečnosti bolo stanovené vo svetle modernej toxikológie. Preto sú niektoré rastliny ako napríklad belladonna (ľuľkovec zlomocný) považované za voľnopredajné homeopatické lieky v potencii 3X, aj keď v riedení 1X a 2X by mohli byť viazané na predpis. Tiež hadie jedy ako Lachesis, sú považované za homeopatické voľnopredajné lieky v riedeniach by mohli byť viazané na lekársky predpis. Tieto rozhodnutia sú vyvodené z toxikologickej literatúry pre ochranu spotrebiteľov. Zdá sa rozumné zachovávať vysoké bezpečnostné štandardy.
V Európe Európsky parlament poskytol dodatočnú definíciu z čoho pozostáva homeopatický liek, na rozdiel od prípravy byliniek a konvenčných liekov: „stupeň riedenia daného lieku zaručuje jeho bezpečnosť; príslušný liek nesmie obsahovať viac než 1/10 000 materskej tinktúry alebo viac než 1/100 najmenšej dávky používanej v alopatii vo vzťahu k aktívnym látkam, ktorých prítomnosť v alopatickom lieku spôsobuje povinnosť predložiť lekársky predpis.“ (48)
Obrovská časť produktov označených ako homeopatiká sa predáva ako voľnopredajné lieky. Tieto produkty sú dostupné pre širokú škálu indikácií, a pre mnohé z týchto indikácií nebolo nikdy vo formálnom regulačnom procese zvažované voľnopredajné použitie. Čo by bolo vhodným regulačným procesom pre vyhodnotenie týchto indikácií, vhodných pre voľnopredajné použitie?
V súčasnosti, rozhodnutie kedy je liek považovaný za voľnopredajný je, keď indikácia pre jeho použitie nevyžaduje lekársku diagnózu, keď je daný stav samo limitujúci a keď je dávkovanie bezpečné. Tieto smernice sa zdajú byť primerané pre včerajšok, dnešok a aj zajtrajšok.
Pri poskytnutí širokej škály indikácií na produkty označené ako voľnopredajné homeopatiká, aký postup spoločnosti obvykle zaujmú pri hodnotení, či je daný produkt spolu s jeho indikáciami na užívanie, vhodný na predaj ako voľnopredajný? Majú spotrebitelia a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti adekvátne informácie na vykonanie rozhodnutia o produktoch označených ako homeopatiká? Ak nie, aké informácie, zahŕňajúce napríklad informácie o označení, by napomohli spotrebiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti k lepšej informovanosti o produktoch označených ako homeopatiká?
Som spoluautorom knihy, pôvodne vydanej v roku 1984, ktorá bola najpopulárnejším sprievodcom v užívaní homeopatických liekov pre rodiny (49). Jedným z dôvodov jej popularity je, že neposkytuje len užitočné rady o tom ako používať homeopatiká, ale tiež poskytuje kompetentného sprievodcu o tom kedy by dospelý a deti mali zvážiť lekársku starostlivosť. Tiež poskytuje špecifické odporúčania kedy by ľudia mali okamžite vyhľadať lekársku pomoc do 24 hodín, alebo sa dať prezrieť čo najskôr, a tiež ozajstné a časté vedľajšie efekty aj keď sa predpísaný liek zdá správny.
Pre spotrebiteľov je veľmi dôležité mať jasného sprievodcu o tom, kedy je vhodné zvážiť lekársku starostlivosť, takže by sa zdalo dôležité, že NIH takýchto jasných sprievodcov vytvorí. Nielenže by dopomáhali k edukácii kedy je potrebná lekárska starostlivosť, ale tiež by ľudí naučili kedy je naozaj nevyhnutné dostať lekársku starostlivosť.
Niektorí konferencieri na FDA vypočúvaní v apríli 2015 navrhujú, aby boli homeopatické lieky uvedené v nehomeopatických dávkových formách, teda v miligramoch. Takáto štandardizácia prinesie skôr zmätok než zrozumiteľnosť. Pretože viac ako dvesto ročná homeopatická skúsenosť hovorí, že lieky pôsobia hlbšie, dlhšie a pri menších dávkach ak podstúpia väčšie množstvo zriedení 1:10 alebo 1:100, s dynamickým sledom medzi každým zriedením. Spotrebiteľ by bol tak nesprávne informovaný, že lieky s nižšou účinnosťou vyžadujú menej časté opakovanie dávok a naopak, lieky s vyššou účinnosťou vyžadujú zvýšený počet dávok.
Dana Ullman, MPH, CCH, je popredný americký hovorca pre homeopatiu a zakladateľom internetovej stránky www.homeopathic.com. Je autorom 10 kníh, vrátane jeho bestselleruEverybody’s Guide to Homeopathic Medicines. V jeho nedávne vydanej knihe The Homeopathic Revolution: Why Famous People and Cultural Heroes Choose Homeopathy bol predhovor napísaný Dr. Petrom Fisherom, lekárom kráľovnej Alžbety II. Dana žije a pracuje v Berkeley v Kalifornii. Stretáva sa s pacientmi z celého sveta prostredníctvom mobilu, skypu alebo vo svojej ordinácii v Berkeley.
23.9.2015, aktualizované 12.9.2016
Dana Ullman
Foto: pixabay.com
CITÁCIE:
(1)http://www.fda.gov/Drugs/NewsEvents/ucm430539.htm
(2) World Health Organization, Safety Issues in the Preparation of Homeopathic Medicines, 2009. http://www.who.int/medicines/areas/traditional/Homeopathy.pdfhttp://www.who.int/medicines/areas/traditional/Homeopathy.pdf
(3) Gawande, Atul. Overkill: An avalanche of unnecessary medical care is harming patients physically and financially. What can we do about it? New Yorker, May 11, 2015:http://www.newyorker.com/magazine/2015/05/11/overkill-atul-gawande
(4) Piolot M, Fagot JP, Rivière S, Fagot-Campagna A, Debeugny G, Couzigou P, Alla F. Homeopathy in France in 2011-2012 according to reimbursements in the French national health insurance database (SNIIRAM). Fam Pract. 2015 Apr 28.http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25921648
(5)https://en.wikipedia.org/wiki/World_Health_Organization_ranking_of_health_systems_in_2000
(6) Tuffs A. German doctors and politicians disagree on reimbursement for homoeopathy. BMJ 2010;341:33902.http://www.bmj.com/content/341/bmj.c3902
(7) Annuario Scienza e Societa 2012, edizioni Il Mulino Ottava edizione, a cura di F. Neresini e G. Pellegrini (Translated as: YEARBOOK OF SCIENCE AND SOCIETY)http://www.observa.it/pubblicazioni_view.aspx?ID=1233&LAN=ITA
(8) Prasad R. Homoeopathy booming in India. Lancet, 370:November 17, 2007,1679-80.http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18035598
(9) Chikramane PS, Kalita D, Suresh AK, Kane SG, Bellare JR. Why Extreme Dilutions Reach Non-zero Asymptotes: A Nanoparticulate Hypothesis Based on Froth Flotation. Langmuir. 2012 Nov 1.http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23083226
(10) Market Report: Herbal and Homeo, OTC Market Report Update USA, July, 1994: 217-28.
(11) Furmer, Melinda, Homeopathic Remedies Thrive in the Mainstream, Los Angeles Times March 22, 2004.http://www.religionnewsblog.com/6521/homeopathic-remedies-thrive-in-mainstream
(12) Australian Government National Health and Medical Research Council Statement on Homeopathy and NHMRC Information Paper – Evidence on the effectiveness of homeopathy for treating health conditions, March 2015, p. 35: “For the purposes of the homeopathy overview, studies were considered to be of sufficient size where N>150 (i.e. those studies categorised as ‘medium’ sized or larger), as the outcomes were generally continuous outcomes.”http://www.nhmrc.gov.au/guidelines-publications/cam02
(13) What conclusions have Clinical Evidence drawn about what works, what doesn’t based on randomised controlled trial evidence? BMJ, 2015.http://clinicalevidence.bmj.com/x/set/static/cms/efficacy-categorisations.html
(14) Nuts, bolts, and tiny little screws: how Clinical Evidence works. BMJ, 2015http://clinicalevidence.bmj.com/x/set/static/cms/nuts-and-bolts.html
(15)http://www.bmj.com/content/346/bmj.f2304
(16) Bell, IR, Lewis, DA, Brooks, DJ, Schwartz, GE, Leis, SE, Walsh, BT, and Baldwin, DM, Improved Clinical Status in Fibromyalgia Patients Treated with Individualized Homeopathic Remedies Versus Placebo, Rheumatology, January 20, 2004:1111-7.
(17) Bell IR, Lewis Ii DA, Lewis SE, Schwartz GE, Brooks AJ, Scott A, Baldwin CM. EEG Alpha Sensitization in Individualized Homeopathic Treatment of Fibromyalgia, Int J Neurosci. 2004;114(9):1195-1220.
(18) Mathie RT, Lloyd SM, Legg LA, Clausen J, Moss S, Davidson JR, Ford I. Randomised placebo-controlled trials of individualised homeopathic treatment: systematic review and meta-analysis. Systematic Reviews 2014; 3:142. doi:10.1186/2046-4053-3-142.http://www.systematicreviewsjournal.com/content/3/1/142
(19) Fisher P, Greenwood A, Huskisson EC, et al., “Effect of Homoeopathic Treatment on Fibrositis (Primary Fibromyalgia),” BMJ, 299(August 5, 1989):365-6.
(20) Relton C, Smith C, Raw J, Walters C, Adebajo AO, Thomas KJ, Young TA.
Healthcare provided by a homeopath as an adjunct to usual care for Fibromyalgia (FMS): results of a pilot Randomised Controlled Trial. Homeopathy. 2009 Apr;98(2):77-82.
(21) Taylor, MA, Reilly, D, Llewellyn-Jones, RH, et al., Randomised controlled trial of homoeopathy versus placebo in perennial allergic rhinitis with overview of four trial Series, BMJ, August 19, 2000, 321:471-476.
(22) Reilly, D, “Is homoeopathy a placebo response? controlled trial of homoeopathic potency, with pollen in hayfever as model,” Lancet, October 18, 1986, ii: 881-6.
(23) Reilly, D, Taylor, M, Beattie, N, et al., “Is evidence for homoeopathy reproducible?” Lancet, December 10, 1994, 344:1601-6.
(24) Linde, K., Clausius, N., Ramirez, G., et al., “Are the Clinical Effects of Homoeopathy Placebo Effects? A Meta-analysis of Placebo-Controlled Trials,” Lancet, September 20, 1997, 350:834-843.
(25) Kleijnen J, Knipschild P, ter Riet G. Clinical trials of homoeopathy. BMJ. 1991 Feb 9;302(6772):316-23.
(26) Taylor, MA, Reilly, D, Llewellyn-Jones, RH, et al., Randomised controlled trial of homoeopathy versus placebo in perennial allergic rhinitis with overview of four trial Series, BMJ, August 19, 2000, 321:471-476.
(27) Homoeopathic dilutions may be better than placebo. BMJ 2000;321.http://bmj.com/cgi/content/full/321/7259/0/b
(28) Mathie RT, Lloyd SM, Legg LA, Clausen J, Moss S, Davidson JR, Ford I. Randomised placebo-controlled trials of individualised homeopathic treatment: systematic review and meta-analysis. Systematic Reviews 2014; 3:142. doi:10.1186/2046-4053-3-142.http://www.systematicreviewsjournal.com/content/3/1/142
(29) Marzotto M, Olioso D, Bellavite P. Gene expression and highly diluted molecules. Front Pharmacol. 2014; 5: 237. 2014 November 12. doi: 10.3389/fphar.2014.00237
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4228849/
(30) Khuda-Bukhsh, AR. Current trends in high dilution research with particular reference to gene regulatory hypothesis. The Nucleus. 57:1,18 March 2014:3-17.http://link.springer.com/article/10.1007%2Fs13237-014-0105-0#page-1
(31) Bellavite P, Signorini A, Marzotto M, Moratti E, Bonafini C, Olioso D. Cell sensitivity, non-linearity and inverse effects. Homeopathy, 104, 2(April 2015):139-160.http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1475491615000053
(32) Rothstein, W. Physicians in the Nineteenth Century. Baltimore: Johns Hopkins University Press, 1972.
(33) Avina RL, Schneiderman LJ, Why Patients Choose Homeopathy, Western Journal of Medicine. 128,4 April 1978, 366-369.
(33) Du Y, Knopf H. Paediatric homoeopathy in Germany: results of the German health interview and examination survey for children and adolescents (KiGGS). Pharmacoepidemiol Drug Saf. 2009 Feb 23.
(34) Spigelblatt Linda, Laîné-Ammara Gisèle, Pless I. Barry, et al. The Use of Alternative Medicine by Children. Pediatrics 1994; 94:6 811-814.
(35) Hensel M, Zoz M, Ho AD. Complementary and alternative medicine in patients with chronic lymphocytic leukemia. Support Care Cancer. 2008 May 6.
(36) Schwarz S, Knorr C, Geiger H, Flachenecker P. Complementary and alternative medicine for multiple sclerosis. Mult Scler. 2008 Sep;14(8):1113-9.
(37) Marian F, Joost K, Saini KD, et al Patient satisfaction and side effects in primary care: an observational study comparing homeopathy and conventional medicine. BMC Comp Alt Med 2008, 8:52. doi:10.1186/1472-6882-8-52.
(38) Clerici CA, Veneroni L, Giacon B, et al., Complementary and alternative medical therapies used by children with cancer treated at an Italian pediatric oncology unit. Pediatric Blood Cancer. June 2009. doi 10.1002/pbc.22093.
(39) Gomez-Martinez R, Tlacuilo-Parra A, Garibaldi-Covarrubias R. Use of complementary and alternative medicine in children with cancer in Occidental, Mexico. Pediatr Blood Cancer 2007;49:820-823.
(40) Gozum S, Arikan D, Bu¨yu¨kavci M. Complementary and alternative medicine use in pediatric oncology patients in eastern Turkey. Cancer Nurs 2007;30:38-44.
(41) Nathanson I, Sandler E, Ramırez-Garnica G, et al. Factors influencing complementary and alternative medicine use in a multisite pediatric oncology practice. J Pediatr Hematol Oncol 2007;29:705-708.
(42) D’Inca R, Garribba AT, Vettorato MG, Martin A, Martines D, Di Leo V, Buda A, Sturniolo GC, Use of alternative and complementary therapies by inflammatory bowel disease patients in an Italian tertiary referral centre, Dig Liver Dis. 2007 Apr 10.
(43) Clines, F. “With Medicine Itself Sick, Russians Turn to Herbs,” New York Times, December 31, 1990
(44) National Center for Alternative and Complementary Medicine, Percentage of Physicians Who Have Used or Who Would Use CAM Practices by Specialty (n-783), 2005.
(45) Jonas, W.B., Chez, R.A. Complementary & alternative medicine. In Current Diagnosis & Treatment in Family Medicine. South-Paul, JE, Matheny, SC and Lewis, EL (Eds). New York: McGraw-Hill 2007; pp.549-557.
(46) Dale W. Saxon, PhD; Godfrey Tunnicliff, PhD; James J. Brokaw, PhD, MPH; Beat U. Raess, PhD Status of Complementary and Alternative Medicine in the Osteopathic Medical School Curriculum. JAOA, 104,3: March 2004, 121-126.
(47) Astin JA, Pelletier KR, Marie A, and Haskell WL. Complementary and Alternative Medicine Use Among Elderly Persons: One-Year Analysis of a Blue Shield Medicare Supplement, J Gerontol A Biol Sci Med Sci (2000) 55 (1): M4-M9. doi: 10.1093/gerona/55.1.M4http://biomedgerontology.oxfordjournals.org/content/55/1/M4.long
(48) Directive 2001/83/EC of the European Parliament and of the Council of 6 November 2001 on the Community code relating to medicinal products for human use (OJ L 311, 28.11.2001, p. 27)
(49) Cummings S and Ullman D. Everybody’s guide to homeopathic medicines. New York: Jeremy Tarcher/Putnam. 2004.
