„Mať nepriateľa je dôležité nie iba pre jasné vymedzenie našej identity, ale aj preto, aby sme mali k dispozícii prekážku, ktorou by sme mohli merať náš hodnotový systém a pri jej zdolávaní preukazovať našu vlastnú hodnotu. Z toho vyplýva, že ak nijakého nepriateľa nemáme, treba si ho vyrobiť.“
Toto sú slová dnes už nebohého, ale aj tak nesmrteľného Umberta Eca.
Úryvok je z knihy „príležitostných písačiek“, s názvom „Vyrobiť si nepriateľa“ (Slovart, Bratislava 2013).
Eco ďalej píše:
„Zdá sa, že bez nepriateľa sa nemožno zaobísť. Postavu nepriateľa nemožno z civilizačných procesov odstrániť. Táto potreba je vrodená aj človeku navýsosť miernemu a mierumilovnému. V takýchto prípadoch sa obraz nepriateľa jednoducho prenáša z ľudského jedinca na prírodnú silu, alebo na sociálne javy, ktoré nás takým, alebo onakým spôsobom ohrozujú a ktoré treba poraziť… Je teda etika tvárou v tvár vrodenej, hlboko zakorenenej potrebe mať nepriateľa bezmocná? Naliehavosť etického hľadiska sa neozýva vtedy, keď sa tvárime, že nepriateľ neexistuje, ale vtedy, keď sa ho usilujeme pochopiť, vžiť sa do jeho situácie a zničiť tak zaužívanú predstavu o ňom a pritom nepoprieť alebo nezmazať jeho inakosť.“
Nádherné slová veľkého filozofa. Realita je ale iná. Najhlbšie a najnižšie ľudské popudy majú úplne iný charakter. Ľudia musia mať nepriateľa, potrebujú niekoho nenávidieť, niekým opovrhovať, proti niekomu bojovať. A tou najcharakteristickejšou črtou ľudskej podstaty nie je potreba empatického vcítenia, ale naopak túžba po likvidácii nepriateľa. A dôvod tohto konania? Neschopnosť akceptovať, že niekto môže byť iný, že môže inak myslieť, cítiť a konať. Dejiny sú svedkom pravdivosti týchto slov, keď sa za iný názor upaľovalo a lov na inakosť sa končil pogromom, honom na čarodejnice, genocídou, či holokaustom.
Ľudská podstata sa v priebehu dejín nezmenila, len nepriateľ, ktorého si ľudia vždy poctivo vyrobia sa už fyzicky neupaľuje, nelikviduje. Teraz sú strojcami inkvizičných procesov média a trestom je pošpinenie, diskreditácia a dehonestácia. Dôvod je však stále rovnaký. Niekto má iný názor.
Bilbordová kampaň Slovenskej komory homeopatov, ktorú svojou tvárou podporili známe slovenské osobnosti, napríklad tenistka Dominika Cibulková s trénerom Matejom Liptákom spustila takýto novodobý hon na čarodejnice a jednotlivé média sa pretekajú, kto napíše viac štvavých slov o tej „hnusnej a nebezpečnej pavede“.
„Homeopatia je podvod, nikdy nelieči“, “ Odporúčať homeopatiu ako liek je nemorálne“, “ Farmaceuti, vyraďte homeopatiká z regálov lekární“. Toto sú typické články v slovenských mainstreamových médiách, ktoré sa akosi samé pasovali do úlohy mienkotvorcov slovenského ľudu. V typickom „mainstreamovom“ článku sa dočítame zhruba toto:
„Homeopatia patrí medzi najznámejšie a najdiskutovanejšie oblasti alternatívnej medicíny. Má dlhú tradíciu a mnoho priaznivcov. A to napriek mylným princípom aj vedeckým dôkazom, že ide len o cukor s placebo efektom. “
Zvyčajne potom nasleduje zhovievavé pousmiatie v štýle: no, viete, ale keď to tým zaostalým úbožiakom pomáha … Podobný prístup je potom podporený častým argumentom, že existujú desiatky štúdií, ktoré dokazujú neúčinnosť homeopatie ako liečebnej metódy. Takéto štúdie cielene robí moderná „veda“ s farmaceutickou loby za zadkom. Mohutne ju v tom samozrejme podporuje Európska únia, zakazujúca s obľubou napríklad aj také nebezpečné veci, akými sú bylinky a záhradkárčenie, či domáce zabíjačky.
A túto vlnu nenávisti spustilo pár plagátov s textom „Homeopatia nám pomáha“. Text, ktorý má asi takú nebezpečnú výpovednú hodnotu, ako keby ste na plagát napísali vetu „Jahody nám chutia“. Podotýkam, že nejestvuje žiadna relevantná vedecká štúdia o tom, že jahody ľuďom chutia.
Problémom ľudskej spoločnosti je, že v každom veku, v každej dobe, v každej chvíli si veda myslí, že už všetko odhalila a jej tézy a hypotézy sú tie jediné správne. Homo sapiens sapiens, človek dvakrát múdry, pán tvorstva a vesmíru nedovolí, aby mal niekto iný názor.
Giordano Bruno tiež neuspel keď tvrdil, že Zem ani Slnko nie je stredom vesmíru a že vesmír je nekonečný. Úroveň vtedajšej vedy niečo také nepripúšťala. Podotýkam, že vtedajšia veda, rovnako ako tá dnešná si tiež myslela že všetko už bolo ľuďom odhalené. Bol za svoj iný názor odsúdený a upálený. Rozsudok prijal slovami: „Vynášate nado mnou rozsudok s väčším strachom než s akým ho ja počúvam“. Ľudská spoločnosť je však nepoučiteľná, dejiny sa opakujú a človek robí stále tie isté chyby. Nekonečný kruh.
Teda to, že súčasná veda nie je schopná pochopiť a akceptovať princípy homeopatie neznamená, že homeopatia nefunguje a nemôže ľuďom pomáhať. Znamená to iba to, že úroveň súčasnej vedy ešte nie je schopná homeopatiu pochopiť a nechce ju akceptovať, nič viac. No a samozrejme, keďže veda nepripúšťa svoju nedokonalosť, obdobne, ako mnohokrát v dejinách treba to čomu nerozumiem, čo neviem pochopiť a čoho sa bojím, zničiť.
Naša spoločnosť sa však hrdí prívlastkom „demokratická“
Článok. 26 Ústavy SR hovorí:
• Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
• Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu
• Cenzúra sa zakazuje.
Ako je potom možné, že po spustení diskreditačnej kampane proti homeopatii boli počas dvoch dní zrušené všetky články a blogy, ktoré sa o homeopatii vyjadrovali pozitívne? Nuž na Slovensku to možné je a zdá sa, že ústava je len nepodstatný, zabudnutý dokument.
V nedeľu 5.júna 2016 o 11.05 Rádio Slovensko vysielalo talkshow Adely Banášovej Spojky na tému homeopatia. Moderátorka sa rozprávala s MUDr. Vladimírom Petrocim – klasickým homeopatom s bohatou, dlhoročnou praxou, riaditeľom Slovenskej akadémie klasickej homeopatie v Bratislave a predsedom Slovenskej komory homeopatov.
Reakcie na túto reláciu nedali na seba dlho čakať. Adela Banášova sa v istých denníkoch stala terčom posmechu, ako propagátorka pavedy a napádaná bola aj RTVS, ktorá údajne , ako verejnoprávna televízia a rozhlas nemá právo podobné relácie vysielať.
Definujme si teda pojem verejnoprávne médium.
Verejnoprávne médium (alebo tiež médium verejnej služby) je označenie média, ktoré má príjem z verejných peňazí a právne definovaný rozsah a povinnosti. Cieľom ich prevádzkovania je zabrániť zneužitiu médií politickými stranami a podporiť médiá, ako štvrtý pilier demokracie. Zásady verejnoprávneho média:
1. Pluralisticko-stranícky neutrálne – nezávislosť na politických stranách a hospodárskych
korporáciách.
2. Prístup do média je umožnený všetkým za rovnakých podmienok.
3. Objektivita – miera kvality spravodajstva, vernosť reprodukovanej správy skutočnej udalosti. Vyžadujú sa najmenej dva nezávislé zdroje. Objektívne spravodajstvo má byť nestranné, vecné a verné skutočnosti.
4.Vyváženosť – priestor média je určený nielen pre majoritné názory, ale aj relevantné
menšinové.
Do pozornosti dávam hlavne bod 4 – priestor média je určený nielen pre majoritné názory. Teda odvysielaním relácie Spojky venovanej homeopatii RTVS nič neporušila, naopak potvrdila svoju verejnoprávnosť. Alebo je to na Slovensku už naozaj tak, že ten , kto má iný názor, iné presvedčenie nemá právo sa ani vyjadriť? A ak sa vyjadrí tak by mal byť cenzurovaný, šikanovaný, osočovaný? Kde končí na Slovensku sloboda prejavu?
Darmo, presviedčať o niečom platených lobistov a ich verné mainstreamové ovečky nemá zmysel. Koniec koncov štvavá kampaň proti homeopatii pokračuje a rozpútala búrlivú diskusiu na internetových fórach. Nasledujúce informácie sú určené skôr ľuďom, ktorým ešte slovenské „mienkotvorné“ média nestihli úplne vymyť mozog. Pretože slovenská spoločnosť ešte nedozrela na demokraciu, pozrime sa napríklad do Švajčiarska a skúsme sa učiť od skúsenejších.
Zdá sa, že jedine švajčiarska vláda akceptuje požiadavky a vôľu svojich vlastných občanov – čo by malo byť samozrejmé v každej demokratickej spoločnosti. Švajčiarská vláda totiž homeopatiu zaradila spolu s ďalšími alternatívami do zdravotníckych programov, financovaných z verejných zdrojov? Viete si na Slovensku predstaviť, že ako platca zdravotného poistenia sa môžte slobodne rozhodnúť akú formu liečby si zvolíte? Myslím si, že by to bolo správne a demokratické.
Švajčiari si nechali urobiť štúdiu, ktorá homeopatiu preskúmala a prehodnotila. Závery sú ohromujúce. Homeopatia bola uznaná švajčiarskou vládou ako cenovo efektívna, výhodná a rentabilná forma zdravotnej starostlivosti.
Švajčiarska vláda si už v roku 2006 nechala spracovať správu, neskôr publikovanú v knižnej forme. Švajčiarska vládna správa Health Technology Assessment (HTA) o účinnosti, vhodnosti, bezpečnosti a nákladoch je doteraz najkomplexnejšie zhodnotenie vedeckých dôkazov o účinnosti homeopatie. Analyzuje celý rad klinických štúdií a laboratórnych výskumov, skúma zdroje dôkazov o hospodárnosti a rentabilite homeopatickej starostlivosti. Švajčiarska vláda navyše uskutočnila vlastnú štúdiu efektívnosti homeopatie medzi švajčiarskymi lekármi a pacientmi.
Správa konštatuje, že celkové náklady lekárov špecializujúcich sa na homeopatiu poklesli o 15,4% v porovnaní s lekármi praktizujúcimi klasickou medicínu, rovnako tak ako aj s lekármi, ktorí praktizujú inú alternatívnu alebo doplnkovú liečbu (okrem homeopatie). Takéto zníženie nákladov predstavuje úsporu stoviek miliónov frankov. 15% úspora nákladov na zdravotnú starostlivosť spojená s praktizovaním alternatívnej medicíny ako je homeopatia, či akupunktúra bola potvrdená aj nezávislou holandskou štúdiou, ktorá analyzovala pohľadávky z veľkej zdravotnej poisťovne (Kooreman, Baars, 2011). Podľa tejto štúdie sú nižšie náklady dôsledkom menšieho počtu pobytu pacientov v nemocnici a menej častého predpisovania drahých konvenčných liekov. Zo štúdie tiež vyplýva, že pacienti, ktorí podstupujú alternatívnu alebo doplnkovú liečbu, žijú dlhšie ako tí, ktorí sú liečení klasickou medicínou.
Aj napriek impozantným technickým možnostiam dnešnej konvenčnej medicíny je podľa švajčiarskej vlády homeopatia výrazne rentabilnejšia, čo je v dnešnej ekonomicky náročnej dobe veľkou výhodou.
Autori správy odkazujú na početné štúdie, ktoré hodnotili efektivitu nákladov homeopatickej a konvenčnej liečby u pacientov, ktorí trpia špecifickými zdravotnými problémami, ako je napríklad neplodnosť žien, reumatoidná artritída, zápal stredného ucha, tráviace ťažkosti či respiračné alergie. Podstatný rozdiel v nákladoch bol zistený napríklad v liečbe ženskej neplodnosti. Ale nielen tam. Štúdia detí s infekciami horných ciest dýchacích konštatovala, že deti, ktoré boli liečené homeopatikami, trpeli menej recidívami a mali nižšiu spotrebu antibiotík ako klasicky liečené deti. Štúdia sledovala aj 569 pacientov s reumatickým ochorením a zistila, že po začatí homeopatickej liečby mohlo 29% pacientov prestať užívať klasickú liečbu, u 33% sa podarilo znížiť závislosť na konvenčných liekoch a len u iba 6% pacientov bolo nutné posilnenie klasickej liečby. Švajčiarska vláda financovala aj svoju vlastnú štúdiu, ktorá zahŕňala viac ako 3000 pacientov. Porovnávala spokojnosť chorých, ktorí vyhľadali starostlivosti lekára -homeopata, a spokojnosť chorých, ktorí sa liečili u lekárov praktizujúcich klasickú medicínu. Pacienti lekárov -homeopatov boli významne častejšie „úplne spokojní“ so svojou liečbou (53% vs. 43%), ako pacienti konvenčných lekárov, ktorí mali takmer 4x toľko závažných nežiaducich účinkov.
Vedľa nákladov na zdravotnú starostlivosť boli znížené aj rôzne nepriame náklady – ako je napríklad skrátenie práce neschopnosti u pacientov liečených homeopaticky. Pacienti alternatívnych lekárov si tiež pochvaľovali lepší vzťah lekár -pacient aj menej nežiaducich účinkov.
Vo švajčiarskej štúdii bola citovaná aj správa nemeckej vlády. Tá porovnávala počet hospitalizácií pacientok podstupujúcich klasickú terapiu v porovnaní so ženami, ktoré sa liečili u lekárov -homeopatov. Bolo zistené, že pacientky konvenčných lekárov boli hospitalizované 6x častejšie ako pacientky homeopatických lekárov.
Švajčiarska vládna správa uzatvára, že na základe vysokého dopytu švajčiarskej populácie po homeopatii a vysokej úrovni bezpečnosti, je homeopatia pre švajčiarsku populáciu viac ako vhodná. Prieskumy odhadujú, že 57% švajčiarskej populácie užíva komplementárnu či alternatívnu liečbu, 62,5% švajčiarskych lekárov je pre alternatívnu liečbu, pričom 40% ju aj predpisuje.
V máji 2009 prebehlo na základe tejto správy vo Švajčiarsku celonárodné referendum, v ktorom sa dvojtretinová väčšina vyjadrila pre integráciu alternatívnej medicíny do zdravotného systému. Švajčiarske ministerstvo zdravotníctva potom schválilo platbu z vládneho zdravotného programu pre päť hlavných prírodných terapií (homeopatiu, antropozofické lekárstvo, neurálnu terapiu, fytoterapiu a tradičnú čínsku medicínu).
Pacient si vo Švajčiarsku môže slobodne vybrať, ktorú formu terapie uprednostní a tá je potom hradená z jeho zdravotného poistenia.
Slovenským médiám a slovenskej vláde teda dávam do pozornosti, že aj náš štát je údajne demokratický a mal by tolerovať všetkých svojich občanov. Ak aj sa nevyberieme rovno švajčiarskou cestou, mali by sme byť aspoň slušný a akceptovať názor a presvedčenie iných. Koniec koncov ľudia, ktorí sa v bezmocnosti z neschopnosti konvenčnej medicíny rozhodnú pre homeopatiu nikoho neohrozujú a dokonca si túto formu terapie hradia sami.
Milí novinári, nepľujte na nich, aj oni sú občania tohto štátu, len majú na svet iný pohľad, ako vy. A nepľujte ani na homeopatov, nikdy neviete, či sa raz nestanú vašou poslednou nádejou. Zopakujme si na záver ešte raz slová veľkého Umberta Eca: „Je teda etika tvárou v tvár vrodenej, hlboko zakorenenej potrebe mať nepriateľa bezmocná? Naliehavosť etického hľadiska sa neozýva vtedy, keď sa tvárime, že nepriateľ neexistuje, ale vtedy, keď sa ho usilujeme pochopiť, vžiť sa do jeho situácie a zničiť tak zaužívanú predstavu o ňom a pritom nepoprieť alebo nezmazať jeho inakosť.“
Mgr. Milan Trojanovský
Fotografia: pixabay.com
