„Myslím si, že ľudia neakceptujú princípy homeopatie kvôli svojej nevedomosti. Avšak v prípade, ak ide o ľudské životy, je nevedomosť zločinom. Ak je človek otvorený a má k dispozícii informácie o homeopatii, nemal by ich odmietnuť. Nemá inú možnosť. Aj ja som sa musel stať prívržencom homeopatie potom, čo som bol s týmito informáciami konfrontovaný. Nemal som na výber, pokiaľ som chcel zostať aj naďalej čestným človekom. … Pravda musí byť vyjsť najavo, niet inej možnosti.“
––Sir John Weir, lekár kráľa Juraja VI a štyroch generácií britských monarchov.
Film „Kráľova reč“ zobrazuje príbeh kráľa Juraja VI a jeho logopéda Lionela Loguea. Lionel Logue nebol ani lekárom, ani konvenčným logopédom, no použil liečebné postupy, ktoré boli pôsobivo úspešné.
Britská kráľovská rodina je stelesnením tradičnej rodiny, stelesnením služby národu, je povestná svojou extrémnou konzervatívnosťou, ale na druhej strane je známa aj tým, že prijíma a dokonca obhajuje niektoré nekonvenčné liečebné postupy, ktoré pomáhajú bez ohľadu na to, či ich konvenčná medicína akceptuje, alebo nie. Takúto skúsenosť nadobudla kráľovská rodina ako pri logopedických postupoch pána Loguea tak aj pri homeopatii – rešpektovanej, rozšírenej, ale veľakrát nepochopenej umení a vede.
Kráľ Juraj VI. nebol ani prvý, ani posledný z britskej kráľovskej rodiny, ktorý homeopatiu používal a ťažil z nej. Kráľovná Adelaide (1792-1849), manželka kráľa Viliama IV., prvýkrát zverejnila svoj osobitný záujem o túto „novú liečbu“ v roku 1835. Mnohí britskí aristokrati, medzi nimi aj markíz Anglesey, zdieľali záujem kráľovnej o homeopatiu. Anglesey dokonca cestoval do Paríža, aby sa osobne liečil u zakladateľa homeopatie, Dr. Samuela Hahnemanna (1755-1843).
Kráľovná Adelaide trpela vážnou chorobou, ktorú lekári nevedeli vyliečiť. Požiadala preto o služby jedného z Hahnemannových najstarších a najvernejších spolupracovníkov, Dr. Johanna Ernsta Stapfa (1788-1860), ktorý jej pomohol vyliečiť sa. Vďaka tomu sa stala prvou podporovateľkou homeopatie z prostredia britskej kráľovskej rodiny.
Mnohým kráľom a kráľovnám vo Veľkej Británii od čias kráľovnej Adelaide potom zabezpečovali zdravotnú starostlivosť homeopati. Kráľovnú Viktóriu (1837-1901) ošetroval Dr. Frederick Quin, osobný lekár a homeopat belgického princa Leopolda, ktorý bol strýkom princa Alberta, milovaného manžela kráľovnej Viktórie. Vzťah tejto dvojice zachytáva populárny film „Young Victoria,“(2009).
Princezná Mary, ktorá sa neskôr stala kráľovnou Mary (1865-1953), manželka kráľa Juraja V., stála na čele snáh získať financie na presťahovanie a rozšírenie Londýnskej homeopatickej nemocnice. Kráľ Juraj V. (1865-1936) bol ako vášnivý priaznivec plachtenia
vďačný homeopatii za pomoc pri liečbe morskej choroby, s ktorou často zápasil.
Kráľovi Jurajovi V. pomohlo homeopatikom Tabacum, ktoré je vyrobené z tabaku. Homeopatikum mu predpísal jeho homeopatický lekár, Sir John Weir (1879-1971). (1) Fajčenie tabaku spôsobuje závraty a nevoľnosť a homeopatické dávky tohto lieku dokážu zmierniť bežné príznaky problémov s morskou chorobou, ktoré sú podobné tým, pri nadmernom fajčení.
V súčasnosti, štúdia, ktorá bola publikovaná Americkou lekárskou asociáciou (American Medical Association) v medicínskom časopise potvrdila nielen rovnakú účinnosť viaczložkového homeopatika Cocculus compositum, ako majú konvenčné lieky na nevoľnosť, ale aj jeho väčšiu bezpečnosť. Táto štúdia ukázala, že homeopatická liečba vykazuje klinicky relevantné zníženie frekvencie, dĺžky trvania a intenzity atakov nevoľnosti.
Je iróniou, že jeho syn, z ktorého sa neskôr stal kráľ Juraj VI. (1895-1952), mal úplne inú skúsenosť s tabakom. On bol naopak chronicky závislý na tabaku a táto závislosť viedla k jeho predčasnej smrti. Aj kráľ Juraj VI. boľ priaznivcom homeopatie. Pomenoval svojho vzácneho pretekárskeho koňa, po pozoruhodnom homeopatickom lieku indikovanom na poranenia nervov – Hypericum.
Kráľ Juraj VI. bol skúsený používateľ homeopatík a v roku 1948 preukázal svoju hlbokú vďačnosť za tento systém medicíny poskytnutím kráľovského titulu Londýnskej homeopatickej nemocnici. Tá niesla názov Kráľovská londýnska homeopatická nemocnica po mnoho desiatok rokov, až do roku 2010, kedy bola premenovaná na Kráľovskú nemocnicu pre integrovanú medicínu.
Manželkou kráľa Juraja VI. bola Elizabeth Bowes-Lyonová (1900-2002) a narodili sa im dve dcéry, Elizabeth/Alžbeta a Margaret. Elizabeth Bowes-Lyonová sa stala známou ako „kráľovná Alžbeta, Kráľovná matka,“ aby ju odlíšili od jej dcéry, dnešnej kráľovnej Alžbety II. (1926-)
Kráľovná matka si zvlášť cenila homeopatický liek, Arnica. Zvykla tvrdiť: „Myslím, že Arnica je najúžasnejší liek a každý lekár, vrátane tých, ktoré nie sú školení v homeopatii, by mal používať Arnicu.“ Uvedomovala si, že niektorí ľudia sú skeptickí voči homeopatii, ale vedela aj to, že takáto skepsa bolo bežná u ľudí, ktorí nedokázali pochopiť homeopatiu, alebo ju jednoducho nevyužívali. Bežne používala Arnicu pre svoje psy vždy, keď boli zranení a pobádala aj svojich priateľov, aby ju hojne využívali.
Kráľovná Alžbeta II. sa ujala trónu v roku 1952 a stala sa aj dlhoročným patrónom Kráľovskej londýnskej homeopatickej nemocnice, ktorá prešla v roku 2005 renováciou za 35 miliónov dolárov. Keď v roku 2000 Kráľovná Alžbeta navštívila nemocnicu, zahľadela sa priamo na portrét Sira Johna Weira, ktorý tu pracoval ako lekár a povedala : „Urobil veľmi veľa pre môjho otca“. Pokiaľ mala ale nemocnica držať krok s dobou, v roku 2010, zmenila svoj názov na Kráľovskú londýnsku nemocnicu pre integrovanú medicínu.
Počiatočný nárast homeopatie v Británii v polovici 19. storočia bol možný z veľkej časti vďaka podpore kráľovskej rodiny a britskej aristokracie. Prvý homeopat britskej kráľovskej rodiny, Dr. Frederick Quin, bol syn vojvodkyne z Devonshire (1765-1824), a teda sám bol šľachticom. Keď Dr. Quin v roku 1832 otvoril svoju homeopatickú prax v Londýne, jeho pacienti patrili väčšinou k aristokratom.
Dnes je homeopatom jej Veličenstva kráľovnej Alžbety II. Dr. Peter Fisher, ktorý je zároveň aj riaditeľ Kráľovskej londýnskej nemocnice pre integrovanú medicínu.
Záľuba iných európskych monarchov v homeopatii
Sir John Weir bol homeopatickým lekárom nielen kráľa Juraja VI, liečil tiež ďalších monarchov, vrátane kráľa Eduarda VII., Juraja V., Eduarda VIII., vojvodu z Windsoru, kráľovnú Alžbetu II., švédskeho kráľa Gustáva V. (1858-1950) a nórskeho kráľa Haakona VII. (1872 – 1957). (3)
Stojí za zmienku, že britskí monarchovia neboli jedinými šľachticmi, ktorý sa zasadzovali o rozvoj homeopatie. V polovici 19. storočia, až 77 homeopatických lekárov slúžilo ako osobní lekári panovníkov a ich rodín. (4) Viac podrobností si o týchto lekároch a ich liečení panovníkov môžete prečítať v samostatných článkoch. (5)
Napoleon III. a cisárovná Eugénia Francúzska boli známymi zástancami homeopatie. Nakoniec Napoleon III. udelil Rytiersky kríž čestnej légie svojmu homeopatickému lekárovi, Dr. A. J. Davetovi, rovnako ako aj Dr. Alexandrovi Chargeovi za pozoruhodné výsledky, ktoré dosiahli použitím homeopatík pri liečbe pacientov s cholerou a Dr. J. Mabitovi za jeho prácu vedúceho nemocnice v Bordeaux, kde dôsledne dokazoval, aká bola homeopatická liečba účinná.
Mnohí králi, kráľovné i vojvodovia z Nemecka, Rakúska, Talianska, Španielska a Pruska boli známymi obhajcami homeopatie takisto ako aj ruský cári Mikuláš a Alexander II.
Napriek nesmiernej sile, ktorú títo panovníci mali v svojej dobe, nedokázali odolávať ekonomickej sile farmaceutov – lekárnikov a ohromnej averzii konvenčných lekárov voči homeopatii. Jeden reportér poznamenal, že ani cári Ruska neboli schopní zbúrať „čínsky múr, ktorým si konvenčná medicína „ohradila svoje výsostné postavenie“. (6)
Bez ohľadu na tento fakt, spomínaní monarchovia si dokázali presadiť svoju slobodnú vôľu a zvoliť si metódu zdravotnej starostlivosti, pričom si neustále vyberali homeopatiu, čím z nej urobili „kráľovskú liečbu“.
Autor: Dana Ullman
Z anglického originálu The King’s Homeopath preložila Janette Stilcová
Foto: wikipedia.org
Zdroje:
(1) Morrell P. Tobacco: Two Royal anecdotes. BMJ. 29 January 2001, 322:203. http://www.bmj.com/content/322/7280/203.2.extract/reply
(2) Weiser, M, Strosser, W, Klein, P, “Homeopathic vs. Conventional Treatment of Vertigo: A Randomized Double-blind Controlled Clinical Study,” Archives of Otolaryngology Head and Neck Surgery, August, 1998,124:879-85.
Napriek tomu, že Tabacum je jedným z hlavných homeopatík používaných pri liečbe nevoľnosti/ vertiga, nie je súčasťou viaczložkového homeopatika Vertigoheel/Cocculus compositum. Bola potvrdená jeho účinnosť pri ochoreniach, u ktorých je nevoľnosť jedným z hlavných nepriaznivých príznakov.
(3) In 1939, King Haakon VII of Norway bestowed upon Sir John Weir the Knight Grand Cross of St. Olav, the highest honor granted by his country (Homoeopathy, 1939). Homoeopathy, Knight Grand Cross of St. Olav, March 1939, p. 96.
(4) Everest, Rev. T. R. A Popular View of Homeopathy. New York: William Radde, 1842.
(5) See the chapter “The Royal Medicine: Monarchs’ Longtime Love for Homeopathy” in
Ullman D. The Homeopathic Revolution: Why Famous People and Cultural Heroes Choose Homeopathy. Berkeley: North Atlantic, 2007.
(6) Historical and Statistical Report of the Rise, Progress, and Present Condition of Homeopathy in Russia, Transactions of the American Institute of Homeopathy
