V homeopatii bez hraníc Manon Bruins-Maathuis pomocou internetu a webcamery navštevuje homeopatov po celom svete. V prvom rozhovore je na návšteve v Izraely a rozpráva sa s homeopatkou – Rivka Klein-de Graaf, ktorá pracuje a žije v Modi’in ( Izrael).

 

IDENTITA IZRAELA SA ZAKLADÁ NA OBRAZE NEVRAŽIVOSTI

Môj rozhovor s Rivka Klein-de Graaf začal v jej záhrade. V Izraeli je leto, ale aj tak sa tam začala meteorologická zima. Rivka to zaznamenala aj vo svojej ambulancii. Veľa detí je prechladnutých. Rivka je rodená Holanďanka. V 18-tich rokoch sa presťahovala do Izraela.

Čo je pozoruhodné na Izraeli?

Izrael je veľmi komplexná krajina. Táto mladá a zároveň veľmi stará krajina vznikla v roku 1948. Žije tu vedľa seba veľa rôznych kultúr: Židia, Kresťania, Arabi… Tak ako v zahraničí, aj v Izraeli vznikol obraz že krajina je neustále napádaná. Iróniou je, že sa nič nedeje. Keď sedíte v mojej záhrade, vôbec si neuvedomujete Palestínsko – Izraelský konflikt, nevnímate nič, čo by ovplyvňovalo váš každodenný život. Viac sa bojím na ulici v Holandsku ako tu.

Izrael existuje iba krátko a podľa mňa dospel do puberty. Identita tu zohráva veľkú úlohu – „Kto a čo si?“. Tak ako aj u dospievajúcich, je aj v Izraeli dôležité formovanie totožnosti, reakčnosť a zakladanie si na vyvolávaní dojmu nepriateľstva. Ale vlastne je tu tak bezpečne, že sa vlastne nič nedeje.

Ako ovplyvňujú dejiny Izraela príbehy pacientov vo vašej ambulancii ?

V mnohých príbehoch sa objavuje Hitler. Skoro u každého môjho pacienta hrá holokaust väčšiu alebo menšiu úlohu. Tí, čo prežili holokaust, prišli po vojne do Izraela. Ale ani tu sa s nimi nezaobchádzalo dobre. Prevládal totiž názor, že  sa nechali viesť na porážku ako ovce. Vyčítali im , že mali klásť odpor. Tí, čo prežili holokaust, preto trpeli dvakrát, lebo aj potom sa s nimi zaobchádzalo bez rešpektu. Tu je veľmi dôležitá idea silného Žida: som stále napádaný, ale nikto ma nepokorí.

Izraeliti sú zriedka galantní. Dať niekomu prednosť v doprave alebo v rade vyvoláva dojem, že si slaboch.

Zároveň sú si tu však ľudia veľmi blízki, napríklad si spontánne pomáhajú na ulici.

Veľký vplyv na ľudí nemala len 2. svetová vojna, ale aj vojny, ktoré nasledovali. Veľa ľudí v nich stratilo svojich rodinných príslušníkov alebo priateľov. Táto skúsenosť mala obrovský vplyv ich ďalší život. Keď vidím muža vo svojej ambulancii, tak viem, že počas svojej vojenskej služby zažil veľa nepríjemných vecí. Často sa ich problémy začali v čase, keď ako 18-roční narukovali na vojnu, aj keď vojenská služba mohla byt riešením pre nich ako útek od rodiny.

Posledná vojna s Libanonom v júli 2006 bola ťažkou vojnou pre Izrael. Tento 34-dňový vojensky konflikt sa udial v Libanone a na severe Izraela. Muži boli povolaní ako vojaci náhradníci. Priatelia pacientov, ktorí zažili na severe bombardovanie, sa pýtali, či môžu prísť bývať k nim. Odrazu bývali v jednom dome dve rodiny. Stres, ktorý takáto situácia so sebou prinesie, môže byť veľmi dobre homeopaticky zvládnutý.

Deťom , ktorých sa táto vojna dotkla som podávala homeopatický liek Natrium muriaticum.

S akými problémami prichádzajú ľudia do vašej ambulancie?

Po židovských sviatkoch, napríklad po pôste alebo okolo Nového roka, keď ľudia jedia veľa sušeného ovocia, mam plnú ambulanciu pacientov s plesňovými infekciami. Veľa mojich pacientov súvisí s pobytom v kibucoch. Dospelí tam vychovávajú deti spolu. Počas dňa každý pracuje a dieťa vidí svojich rodičov len medzi štvrtou a šiestou hodinou. Tým sú deti poškodené. Na jednej strane sú na seba hrdé, lebo patria do kibucu, ale na druhej strane vidia čo stratili, keď sa sami stanú rodičmi.

Vidím v praxi aj veľa prípadov astmy a tiež veľa detí, ktoré majú problémy so správaním. Častým problémom sú aj depresie, migrény, zápaly uší. Mám veľa prípadov po liečbe rakoviny. Vlastne v tom nie je veľký rozdiel medzi Izraelom a Holandskom.

Ako vnímajú Židia homeopatický spôsob liečby?

Veriaci pacienti veľmi dobre spolupracujú. Kombinácia homeopatie a viery nie je tu problém. Niekedy príde matka, ktorá povie: „Rabín si myslí, že moja dcéra má prísť k tebe na homeopatické vyšetrenie, preto som ju prišla k tebe objednať. Keď rabín povie, že majú prísť, tak prídu. Celkovo sú tu ľudia veľmi prístupní homeopatii.

 

Rivka Klein-de Graaf

sa narodila v roku 1970 v Leidene. V roku 1989 odišla do Izraela, kde na Univerzite v Jeruzaleme vyštudovala politické vedy a jazyk jidiš. Potom študovala homeopatiu. Odvtedy ma 13 rokov svoju vlastnú homeopatickú prax. Okrem toho pracuje aj pre Európsku centrálnu homeopatickú radu (ECCH). A je aj členkou predsedníctva rady organizácie pre klasických homeopatov v Izraeli. Rivka býva v Modi’in so svojím manželom a dvoma deťmi.


Homeopatia v
Izraeli

Homeopatický lekár Josef Reves bol v roku 1976 prvým homeopatom v Izraeli. Od roku 1995 sa homeopatia v Izraeli rýchle vyvíjala a je tu vidieť značný nárast úrovne.

Počet registrovaných homeopatov vzrástol na približne 250 profesionálnych homeopatov v roku 2010. Situácia homeopatie z legislatívneho pohľadu je ešte nejasná. Homeopatia zatiaľ nebola ešte oficiálne uznaná ako všeobecne akceptovaná forma medicíny, ale homeopati sú rešpektovaní a spoločnosťou prijímaní.

 

Manon Bruins-Maathuis, klasická homeopatka a členka redakcie

‘Originally written by Manon Bruins. First published in the Dutch Homeopathy Magazine, publication Koninklijke Vereniging Homeopathie Nederland (Royal Dutch Homeopathy association).’

Foto: pixabay.com

Zdieľajte ďalej:
Na podobnú tému: