Vzhľadom na prebiehajúcu diskusiu v médiách by som rada opísala niekoľko mojich skúseností s homeopatickou liečbou.
S týmto spôsobom liečby som sa stretla po prvý raz pred dvadsiatimi rokmi. Homeopatiou sa vtedy zaoberalo iba pár ľudí, zväčša lekárov, ktorí sa ju snažili veľmi nevtieravým spôsobom sprístupniť pacientom, ktorí o to mali záujem.
Často sa preto stretávali s nepriazňou svojich nadriadených a s tým spojenými ťažkosťami vo svojej kariére a lekárskej praxi.
Tí skutočne zanietení a neoblomní však našťastie vytrvali, nedali sa odradiť neprajníkmi a homeopatii sa venujú dodnes.
Jednou z takýchto je aj pani doktorka, ktorá raz a zdá sa, že navždy vyriešila problém krvácania z nosa u môjho vtedy 15-ročného syna. Ako dorastová lekárka sa snažila stav vyriešiť bežnou liečbou, leptaním cievok na krčnom oddelení a podobne. Problém nielen že pretrvával viac ako pol roka, ale dokonca sa vystupňoval tak, že krv z nosa nebolo možné zastaviť. Uprostred noci sme museli utekať na krčné oddelenie do nemocnice, kde synovi do nosa napchali tampóny, nemohol
ležať, dýchať nosom a spal posediačky. Kontroly, sprievodnú liečbu a výmenu tampónov sme absolvovali v nemocnici každé dva dni, zlepšenie však žiadne a pri každej výmene tampónov sa krv doslova valila znova. Po 2 týždňoch liečby a neprítomnosti v škole, som sa rozhodla skúsiť ponúkanú pomoc homeopata. Absolvovali sme vyšetrenie a presne dodržiavali postup liečby.
Krvácanie očividne slablo a v priebehu dvoch dní zmizlo úplne. Recidíva nenastala, ani pri námahe, športe, či prechladení.
A tak je to dodnes.
Som dodnes pani doktorke vďačná, nielen za to, že nám pomohla s krvácaním z nosa, ale najmä za to, že mne a celej mojej rodine ukázala omnoho príjemnejší, účinnejší a šetrnejší spôsob liečby, resp. hľadania a odstránenia príčiny ochorení.
Na moje odporúčanie ju navštívilo viacero mojich známych a príbuzných, tiež s maximálnou spokojnosťou a dôverou.
Týmto však môj kontakt s homeopatiou neskončil. Prakticky od chvíle, keď homeopatiká vstúpili na náš trh a bolo ich dostať iba v jednej lekárni v meste, aj to na objednávku, som sa snažila zdravotné problémy svojej rodiny riešiť prírodnými liečivami a homeopatikami. Dokonca aj proti nevoľnosti pri cestovaní som volila namiesto starého dobrého Kinedrylu homeopatikum, a to už v dobe, keď o ňom vedeli iba homeopati a niektorí lekárnici. Rovnaký postup volím aj pri príznakoch chrípky, či prechladnutia. Za 25 rokov môjho pracovného pomeru som bola práceneschopná s chrípkou jediný raz a to podotýkam, že bez očkovania proti chrípke, na ktoré som sa na rozdiel od mnohých ľudí v mojom okolí, nikdy nedala nahovoriť.
Nedávno som na odporúčanie mladej, šikovnej a veľmi svedomitej homeopatky skúsila zmierniť prejavy svojej skríženej peľovo- potravinovej alergie, pomocou homeopatík.
Moja alergologička nadšená nebola, síce podotkla, že poškodiť to určite nemôže, no súčasne nezabudla pripomenúť, že po piatich rokoch vakcín a mnohoročnej (20-rokov) medikamentóznej liečbe neverí v úspech liečby homeopatikami.
Dnes, po necelých troch mesiacoch, keď som sa rozhodla aj v tomto prípade pre homeopatiu, príznaky napriek uplynulému veľmi aktívnemu peľovému obdobiu sú omnoho miernejšie, aj pri obvyklej dávke liekov zníženej na polovicu. Myslím, že po ďalšej kontrole na alergológii mi doktorka lieky bude môcť vylúčiť úplne.
Nepochopiteľný je postoj niektorých lekárov k homeopatii. Veď obom ide predsa o to isté – ako čo najrýchlejšie a najšetrnejšie vyliečiť a zmierniť utrpenie chorého. Aspoň by to tak malo byť. A práve preto, by čo najskôr mali nájsť spoločnú cestu.
Pred pár dňami som sa konečne stretla s pozitívnym názorom lekára-veterinára na liečbu homeopatiou. Rada by som totiž pomohla nášmu malému psíkovi, ktorý cca 2 krát do roka skončí v jeho rukách, na infúziách s tráviacimi ťažkosťami.
Som presvedčená, že po vyšpecifikovaní správneho lieku homeopatia nájde riešenie aj na jeho trápenie.
Vždy, keď sa stretnem s negatívnym postojom lekárov ale aj nedôverou pacientov k homeopatii vôbec, premýšľam, čo týchto ľudí vedie k tomu, že zatracujú a čo je horšie často očierňujú tých pár usilovných a vedomostí chtivých spomedzi nás, ktorí sa dajú na štúdium homeopatie. Len málokto si uvedomuje, aké je štúdium homeopatie náročné.
Viem, o čom hovorím – som totiž vyštudovaný chemik a samotná chémia nie je ľahká veda.
A homeopatia v sebe spája okrem chémie ďalšie prírodné vedy ako biológiu, botaniku, farmáciu, ktoré sú vzájomne prepletené a ich súbežné štúdium veru len tak ktokoľvek nezvládne!
Títo ľudia vynaložia obrovské úsilie, množstvo svojho voľného času o ktorý často ochudobnia svojich blízkych, nemálo finančných prostriedkov na vzdelanie – veď kvalitné vzdelanie nie je lacné. Sú to ľudia, ktorí často už majú vysokoškolské vzdelanie, nie sú to žiadni špekulanti – na rozdiel od mnohých farmaceutických firiem, ktoré zaplavujú trh syntetickými výživovými doplnkami, vitamínmi a iným balastom.
Snažia sa porozumieť potrebám ľudského tela i duše, ich volaniu o pomoc, s cieľom pomôcť všetkým, ktorí o to stoja. A nemuseli by. Mohli by si svoje úžasné vedomosti nechať pre seba, pokojne poradiť iba svojim blízkym a známym. Učia ľudí dôverovať v silu prírody a jej schopnosť prinavrátiť zdravie. Zaslúžia si náš obdiv, rešpekt, úctu i dôveru. Veď už za dávnych čias si chudobní aj panovníci vážili lekárov, ale aj ľudí, ktorí ich dokázali zbaviť neduhov pomocou darov prírody. Napriek tomu najmä v poslednom čase pribúda tých, ktorí čoraz otvorenejšie vystupujú proti homeopatii, kladú ju takmer na roveň s čiernou mágiou a podobnými nezmyslami, ba najradšej by ju zakázali. Šťastie, že nežijeme o pár sto rokov skôr, lebo homeopati by sa určite ocitli v rukách inkvizície!
Uznávame akupresúru, akupunktúru, thajskú masáž, kadejaké pochybné zákroky z oblasti plastickej chirurgie, zveríme sa do rúk masérov, ktorí absolvovali sotva rekvalifikačný kurz a môžu na našom zdraví napáchať nenapraviteľné škody a nikomu to nevadí…
Prečo teda je niektorým tŕňom v oku homeopatia, ktorá pracuje s darmi prírody a ak nepomôže, uškodiť rozhodne nemôže !?
Tí, ktorí neveria homeopatii, nech si to nechajú pre seba a prostredníctvom pochybných médií nepodsúvajú a nevnucujú svoj názor iným. Kto je už zvedavý na názor pána Prokopčáka? Rozumný človek si názor tvorí sám. Aj na neho..
Aj napriek tomu, že s ľuďmi podobného typu rozhodne nesympatizujem, neželám im, aby sa niekedy ocitli v situácii, keď im medicína nebude dávať už žiadnu nádej a im nezostane nič iné ako utiekať sa k nimi tak zatracovanej homeopatii.
Za katastrofu súčasnosti považujem ľudí, ktorí hovoria, a čo horšie – dostanú príležitosť písať absolútne jednostranne do niektorých periodík o niečom, o čom nemajú ani najmenšie tušenie, nemajú žiadny negatívny dôkaz, vyjadrujú svoj subjektívny názor, prípadne vidia len polopravdy v podobe dvoch negatívnych metaanalýz v porovnaní s piatimi pozitívnymi, urážajú ľudí, dokonca i takých, ktorí vo svojom živote dosiahli nemalé úspechy iba vlastnou usilovnosťou a znevažujú ich prácu a intelekt.
Mgr. Iveta Sabová
Fotografia: pixabay.com
