Pozrime sa na niektoré z hlavných dôvodov, prečo majú ľudia ťažkosti s prijatím homeopatie.
Homeopatia bola vždy neobľúbená u lekárov z iných odvetví medicíny, jednoducho preto, že kazila obchod, bola úspešnejšia a lacnejšia. Tiež je o niečo náročnejšie robiť ju dobre, v porovnaní so štandardným predpisovaním podľa protokolu. Lekárnici boli proti, pretože produkovala v podstate iba jeden predaj; zástancovia púšťania žilou boli proti lebo verili, že liečba bola možná iba vypustením zlej krvi. Súčasná opozícia je v podstate rovnako poverčivá.
Modernejšia bitka začala, keď sa John Davison Rockefeller rozhodol vlastniť liek sveta, podobne ako to urobil Medici. Flexnerova správa označila začiatok modernej „homeopatickej vojny“ s rozhodným a dobre organizovaným úsilím odstrániť konkurenciu, z veľkej časti využívajúc upravené pravidlá. Je ironické, žeJohn Davison Rockefeller bol zanieteným užívateľom homeopatie – len nie pre širokú verejnosť – čo možno prispelo k jeho dlhovekosti.
V súčasnosti je organizácia opozície celkom zaujímavá z politicko-sociologického hľadiska v tom, že sa zakladá na forme alebo vzbure – nábor nezávislých antihomeopatických fanatikov, ktorí vedú malé skupiny (rovnako ako podvratné komunistické bunky), ale bez ľahko identifikovateľného centrálneho financovania. Rovnako ako komunizmus používa koncept pomalého prechodu inštitúciami – zabezpečuje, aby sa len tí, ktorí sa postavia proti homeopatii, dostali k dôležitým učiteľským miestam, odkiaľ by mohli ovplyvňovať nielen žiakov, ale aj vládu. Vláda a smernice sú „ovplyvňované“ aj obrovskými sumami farmaceutických peňazí. Lekárske školy sú rozšírením tohto odvetvia.
Každý, kto skúma homeopatiu a vysoké riedenia (ale aj iné efektívne formy alternatívnej medicíny), naráža na masívnu kritiku a je pravdepodobné, že stratí svoje postavenie. Toto nie je čisto vedecké bádanie. Jeden z popredných výskumníkov, Montagnier, odišiel do Číny kvôli šikanovaniu, ktoré utrpel. Zdalo sa, že nasleduje neskoršie objavy Benvenista, ale vyzerá to tak, že má stále ťažkosti s publikovaním.
Hovorí sa, že hlavné lekárske časopisy už neprijímajú dokumenty o homeopatii alebo vysokých riedeniach, aj keď sú dobré, z čistých predsudkov.
Pripomeňme, že testovanie liekov bolo pôvodne zavedené pre zníženie počtu úmrtí a vážnych poškodení spôsobených farmaceutickou medicínou. Zákon FDA v USA bol podporovaný homeopatom, senátorom Copelandom. V skutočnosti neuspel, keďže farmaceutická medicína je stále hlavnou príčinou smrti (je o tom webová stránka FDA).Pripomeňme tiež, že prijatie zaslepenej randomizovanej škúšky v medicíne – kontrolovanej placebom viacmenej porovnateľnej so súčasnou osvedčenou praxou – bolo pokusom zabezpečiť, aby sa do určitej miery obmedzili nepoctivé farmaceutiká.
Bohužiaľ táto línia vývoja prijala model, v ktorom je jednotlivec úmyselne vylúčený z rovnice – kým princíp homeopatie je celkom iný, väčšina predpisov sa zakladá na individualite pacienta nie na diagnóze.Od tejto metodologickej zaujatosti nemôžeme očakávať preukázanie sily homeopatie. Výsledok takýchto druhov testov, ktoré sú považované za spoľahlivý zlatý štandard, je v rozpore so spôsobom, akým by sa homeopatia podľa pôvodných, úspešných princípov mala praktizovať. A tak mnoho farmaceutických stúpencov pokračuje v zaujatom dokazovaní.
Mnohí anti-homeopatickí propagandisti zájdu tak ďaleko, že tvrdia, že „neexistuje výskum homeopatie“ alebo že neexistuje akceptovateľný dôkaz o tom, že homeopatia funguje. No samozrejme, ak neprijmú žiadny dôkaz, vždy sa dostanú do popredia predsudky a zaujaté dôkazy.
Samozrejme, v homeopatii existuje dobrý výskum – rovnako ajvedecký a terapeutický pokrok – ak sa chystáte hľadať. Je to veľmi široko používaná disciplína.
Potom je tu veľa falošných správ, pochybných meta-analýz a štruktúrovaných recenzií, ktoré podporujú zaujatosť proti homeopatii, populárnu u takzvaných „vedcov“ (tých, ktorí ju odmietajú skúmať). RG Hahn, zmätený antipatiou k spôsobu, ktorý v mnohých prípadoch jednoznačne veľmi dobre funguje, urobil malú štúdiu a zistil, že len vyradením čohosi z 96% dostupných dôkazov by mohlo niekoho presvedčiť, že homeopatia nefunguje. Ale jeho spisy sú menej známe ako tie od ohováračov.
Najnovšie, štúdia NHMRC v Austrálii vykonala podobnú podvratnú sfalšovanú prácu (druhý pokus po prvom bol „príliš pozitívny“), ktorá bola postúpená príslušnému ombudsmanovi. HRI-výskum to spravodlivo odhalil.
Neskôr v roku 2010 sa objavila falošná „Kontrola dôkazov“ v Dolnej snemovni, ktorá bola ratifikovaná až potom, čo predseda prijal ďalších dvoch voličov, ktorí neboli prítomní počas vypočutí – väčšina komisie sa jednoducho zdržala hlasovania. Jednoducho ignorovali alebo nepočuli žiadne z pozitívnych dôkazov a určite nepozvali žiadnych aktívnych praktických lekárov, ktorí sa o tom dozvedeli v poslednej chvíli. Pritom je stále často citovaná ako autorita, a nie ako zneužitie parlamentu.
Ohľadom falošných správ sú tu dva ďalšie hlavné faktory proti homeopatii – od tých, ktorí ju radšej považujú za nepravdepodobnú.
Jedným z nich je pojem Avogadrov zákon a „nekonečné riedenie“, kde pravdepodobnostne nemôže zostať žiadna molekula v niektorých liekoch. Popierači homeopatie predpokladajú, že liek musí účinkovať len prostredníctvom molekúl a že voda nemá štruktúru. Nie sú si vedomí – nechcú si byť vedomí – značného množstva dôkazov, ktoré preukazujú, že voda je veľmi neobvyklé médium, ktoré v skutočnosti prenáša informácie za určitých okolností. Radšej veria, že tento efekt je veľmi rýchlo pominuteľný, čo je práve preto, že nechcú uznať experimentálne dôkazy.
Presný mechanizmus tejto rezonancie je stále neznámy a táto záhada tiež obracia niektorých ľudí proti homeopatii – ak ju nezažijú v praxi.
Ďalším problémom, ktorý niektorí ľudia majú, je veľmi intuitívne poňatie – nazývame ho predsudok – že väčšie množstvo účinnej látky musí mať väčší účinok, menšie musí mať menší účinok. Zapísalo sa to do pravidiel farmakochémie, takže je to súčasťou mentality – čokoľvek iné títo ľudia považujú za absurdné. Ale v homeopatii, vyššia sila – väčšie vibrácie, menej skutočnej substancie – v praxi vyvoláva silnejší účinok. Takto to proste je, podľa klinických skúseností.
Ešte Arndt-Schulzov zákon bol kedysi dobre známy vo farmakológii, teraz je z veľkej časti nahradený myšlienkou hormézy (stimulačný efekt malej dávky látky). Pre každú látku platí, že malé dávky stimulujú, stredné inhibujú, veľké zabíjajú. Ale, ak toto spomeniete pred odporcami, povedia (ako hovoria o princípe očkovania) „oh, to je iné!“ Nie je v tom žiadna logika, len predsudok a ignorancia.
Myslím, že to pokrýva väčšinu dôvodov rozsiahlej kritiky. Pozoruhodne, žiadna z nich nezahŕňa skutočný pohľad na to, ako funguje homeopatia v praxi – ten heuristický a praktický úspech bol vždy jej príčinou – a zlomyseľní kritici budú naďalej veriť svojim vlastným neinformovaným bludom.
Autor: William La Chenal – v minulosti analytický chemik, v súčasnosti angažovaný v homeopatii
Zdroj: www.quora.com
Preklad: Blanka Szabó
Foto: pixabay.com, wikipedia.org, freepik.com
