Už niekoľko rokov prebieha na Slovensku vzrušená diskusia o tom, či sa môžu veriaci liečiť homeopatiou alebo nie. Ako všetko nové a nezvyčajné budí aj táto liečebná metóda širokú škálu emócií, od nadšených očakávaní až po zatracujúce predsudky a nedôveru. Ale sú naozaj opodstatnené? Pozrime sa bližšie na to, čo je to vlastne homeopatia.
Základné princípy homeopatie poznali už slávni lekári staroveku a stredoveku, napríklad Hippokrates a Paracelsus, ale ucelený systém tejto liečby vypracoval až nemecký lekár Samuel Hahnemann na prelome 18. a 19. storočia. Podstata homeopatického spôsobu liečby spočíva v podávaní látok, ktoré u zdravých ľudí vyvolávajú príznaky podobné tým, na ktoré sa pacient sťažuje. Naopak, konvenčná medicína, s ktorou sa bežne stretávame v ambulanciách a nemocniciach, väčšinou využíva látky, ktorých pôsobenie je opačné daným príznakom. Zámerne som použil slovo väčšinou, pretože aj v konvenčnej medicíne sa využívajú homeopatické postupy. Určite je všetkým dobre známy princíp očkovania alebo hyposenzibilizačnej liečby alergikov. U očkovania aj u hyposenzibilizácie sa podáva pacientovi látka, ktorá je veľmi podobná tej, ktorá vyvoláva chorobné príznaky. V prvom prípade je to oslabený mikroorganizmus, v druhom prípade zriedený peľ tráv, prach, alebo iné alergény.
Aký je rozdiel v prístupe k liečbe homeopatického lekára a konvenčného lekára napríklad u pacienta s nadmernou tvorbou kyseliny v žalúdku? Homeopat podá liek, ktorý u zdravého človeka zvyšuje kyselinu, teda je kyselinotvorný. Konvenčný lekár odporučí zas liek, ktorý je zásaditý alebo zablokuje funkciu buniek produkujúcich žalúdočnú kyselinu. Oba postupy sú správne. Ale z dlhodobého hľadiska, aj keď je to zvláštne, lepšie výsledky sú spojené s homeopatickou liečbou. Homeopatický liek vyvolá reakciu regulačných mechanizmov organizmu človeka, ktoré si „uvedomia“ chorobný stav a vyvinú úsilie dostať ho do rovnováhy. Konvenčný spôsob liečby rieši problém krátkodobo a „zvonku“, preto je potrebné konvečné lieky neustále užívať. Podobne ako u očkovania homeopatický liek stačí podať jednorázovo a liečivá reakcia organizmu na túto jedinú dávku môže trvať niekoľko mesiacov až rokov. Očkovanie je vlastne špecifickým druhom homeopatie. Homeopatiou sa však neliečia len infekčné, ale všetky choroby.
Tento princíp podobnosti, t.j. že liečime látkami podobnými a nie opačnými chorobe, je základným zákonom homeopatie. Homeopatický lekár môže predpísať aj vážiteľné množstvo látky, napríklad rastlinnú tinktúru. To, že v liečbe často využíva „potencované“ lieky vyplýva z toho, že vysoké dávky látok sú niekedy toxické a tým pre pacienta nevhodné. Hahnemann po niekoľkých rokoch praktizovania homeopatie objavil, že keď rôzne látky riedi a po každom riedení nimi trasie, ich účinok sa nestráca, stráca sa len ich toxicita. Je to paradoxný, ale ľahko dokázateľný prírodný jav. Vďaka tomuto objavu môžeme využívať v praxi veľké množstvo látok pochádzajúcich z rastlín, minerálov a živočíchov. Nie je to žiadna mágia. Dá sa to naučiť. Stačí poznať súbory príznakov u jednotlivých liekov a pacientovi podať ten, ktorého príznaky najlepšie pokrývajú príznaky pacienta.
Homeopatické lieky sú bežne dostupné v lekárňach a sú vyrábané podľa presných postupov určených liekopisom. V mnohých krajinách sveta sú tieto lieky hradené štátnymi a súkromnými zdravotnými poisťovňami.
Ako každý veľký vedecký objav vyvoláva aj homeopatia polemiky medzi odborníkmi. Sú to však diskusie odborné a netýkajú sa viery. Homeopatiou sa na celom svete v priebehu dvesto rokov liečili už milióny ľudí a napriek tomu nie sú známe žiadne prípady duchovnej zviazanosti alebo dokonca posadnutosti, ktoré by boli následkom tejto liečby. Potvrdzuje to aj Dr. Philippe Madre, ktorý je jáhnom diecézy Albi a pastierom materského domu Spoločenstva Blahoslavenstiev v Cordes-sur-Ciel na juhu Francúzska. Vo svojej knihe „Ale zbav nás od zlého“, ktorá má Nihil obstat od karmelitánskeho pátra V. Kodeta sa zaoberá negatívnym vplyvom rôznych magických spôsobov liečby a meditácií na duchovný stav človeka. V súvislosti s homeopatiou píše: „Homeopatia využívaná striktne v rámci teórií zostavených jej zakladateľmi, nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo, práve naopak, vyzerá to tak, že ponúka zaujímavé doplnenie pre klasickú lekársku prax, … o to viac, že utvára osobnú medicínu, ktorá sa pozerá na ľudskú bytosť vcelku, v jej telesnej a duševnej jednote.“
V súvislosti s mnohými otázkami týkajúcimi sa homeopatie zvolala Komisia Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie, kultúru a univerzity (VVKU) pod vedením Mons. F. Rábeka dňa 25. júna 1996 stretnutie odborníkov na konvenčnú medicínu a homeopatiu. Na základe tejto konzultácie vydala Komisia KBS pre VVKU vyhlásenie v zmysle informácie pre katolícku verejnosť. Biskupi Slovenska text tohto vyhlásenia odsúhlasili 5. júla 1996 na zasadaní v Nitre. Vyhlásenie bolo publikované aj v Katolíckych novinách (29/96) a v časopise Slovo (16/96). Základnou myšlienkou tohto vyhlásenia je, že „problém homeopatie je problém medicínsky a preto patrí do oblasti medicínskej diskusie. V mene viery nemožno k odborným veciam zaujímať stanoviská“. V morálnej rovine sa prízvukuje to, čo hovorí konštitúcia II. Vatikánskeho koncilu Gaudium et spes, 36: „Lebo všetky veci práve preto, že sú stvorené, majú svoju stálosť, pravdivosť a dobrotu, vlastné zákony a svoj poriadok: toto musí človek rešpektovať tým, že uznáva príslušné metódy jednotlivých náuk a technických odborov“.
Je to naozaj tak. Homeopatia je liečba bezpečná, jemná a bez vedľajších účinkov, či už telesných, duševných alebo fyzických.
Dr. Vladimír Petroci