Uplynulo 206 rokov odvtedy,  ako bol v Lipsku vydaný Organon racionálnej liečby, v ktorej jej autor Christian Fridrich Samuel Hahnemann popisuje celý systém a princípy fungovania homeopatie. Prejsť si všetkých 291 paragrafov tejto knihy by si mal nie len ten, kto chce homeopatiu pochopiť, študovať a užívať pozitíva jej účinkov, ale aj ten, kto je dnes jej veľkým odporcom a nechápe, na akých základoch od svojho objavenia pracuje.

Homeopatiu v súčasnosti používa na svete každý dvanásty človek. V Indii ju používa viac ako polovica populácie. V Európe je to 1 z 3 pacientov, ktorý sa pre ňu rozhodne. Napriek tomu, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO je homeopatia druhou najrozšírenejšou formou liečenia na svete (klasická, alopatická liečba, akú máme hradenú našim zdravotným systémom, je až na štvrtom mieste) volá vedecká i nevedecká obec skeptikov voči tejto metóde liečby po dôkazoch, ktoré by potvrdili, že táto metóda liečenia je naozaj účinná.

Homeopatiká, sa vyrábajú z rôznych látok, ktoré môžu byť minerálneho, rastlinného či živočíšneho pôvodu. Mnohé zo základných substancií, ktoré sa používajú sú prudko jedovaté, ako napríklad biely arzén z ktorého je homeopatikum vyrobené ešte za čias Hahnemanna s názvom Arsenicum album. Tým, že sa homeopatiká vyrábajú vysokým riedením pôvodných látok, je možné ich vyrobiť aj z hadieho jedu a pre človeka v takejto forme neznamenajú žiadnu hrozbu.

Pretože sa v homeopatiku pripravenom podľa štandardného postupu  vysokého počtu riedení (už od 12CH) nenachádza jediná molekula pôvodnej substancie, nebol podľa doteraz platných prírodovedných zákonov vysvetlený ich účinok. To však neznamená, že sú neúčinné. Paradoxom ostáva fakt, že čím viac je pôvodná látka nariedená, tým účinnejšie a hlbšie homeopatikum pôsobí.

Výskum v homeopatii je značne obmedzený nedostatkom záujmu zo strany vedeckej obce a aj kvôli nedostatku financií. Mnohé granty sú používané predovšetkým na vývoj a výskum konvenčných liečiv, pretože ich užíva viac ľudí a z hľadiska finančného prinášajú omnoho väčšie zisky ako homeopatiká, ktorých cena sa napríklad na Slovensku pohybuje od 3 do 7eur za balenie, čo je zlomok oproti liekom, u  ktorých sa cena za jedno balenie pohybuje v stovkách eur.

Vo svete pracuje v súčasnosti niekoľko vedeckých skupín, ktoré sa snažia vniesť trochu svetla do možného princípu fungovania homeopatík. Medzi pokusy, ktoré stále prebiehajú patri práca Luisa Raya s termoluminiscenciou. Je to metóda, pri ktorej sa skúmaná látka zmrazí približne na - 180 °C a ožiari rádioaktívnym žiarením. Tým dôjde k vzbudeniu elektrónov v základnej substancii a tie sa pri následnom ohreve vzorky vracajú do svojich základných dráh, pričom dôjde k vzniku svetelného žiarenia, ktoré je citlivými prístrojmi dobre detekovateľné. Profesor Rey s touto metódou pracuje už desiatky rokov a na základe mnohých svojich experimentov publikoval viacero prác. Preukázal, že pre každú použitú substanciu (pracoval napríklad s ťažkou vodou, soľami lítia a ďalšími látkami) je charakter vyžiareného svetla úplne jedinečný, podobne ako je trebárs ľudský odtlačok prsta, a že intenzita vyžiareného svetla je jednoznačne závislá na stupni homeopatického riedenia a to paradoxne čím je pôvodná látka zriedenejšia, tým je energia vyžiareného svetla väčšia.
Podobným fyzikálnym javom je spektrofotometria, kde k excitácii elektrónov v skúmanej substancii dochádza pôsobením svetelného lúča určitej vlnovej dĺžky. Návrat elektrónov na pôvodnú úroveň je opäť sprevádzaný vyžiarením svetla a to od ultrafialového až po viditeľné svetlo.

Rosas Landa spolu s kolegami preukázali, že je detekovateľná jednoznačná odpoveď, opäť jedinečne charakteristická pre určitú východiskovú látku a to aj pri potenciácii za hranicu Avogadrovho čísla. Ak je nejaká látka zriedená za hranicu Avogadrovho čísla (to určuje počet molekúl v jednom móle akejkoľvek látky), znamená to, že roztok už neobsahuje žiadnu molekulu východzej substancie. Tradičný chemik by povedal, že sa jedná už o čistú vodu. Je to ako kvapka látky v oceáne. Avšak, experimenty profesora L. Reya aj Rosas Landu dokazujú, že tomu tak nie je. Druhou poznámkou je pojem potenciácia. Súvisí s tradičnou výrobou homeopatického lieku, ako ju objavil a zaviedol už Samuel Hahnemann, kedy súčasne prebiehajú procesy riedenia a pretrepávania. Ak je predvolená substancia iba riedená, jej účinky nie sú také silné, ako keď je súčasne v každom kroku aj energicky pretrepaná. Tento fakt, známy výrobcom homeopatických liekov už po stáročia, má teraz aj vedecký dôkaz napríklad v práci Sukul et al, ktorý preukázal rozdielnu odpoveď vo spektrofotometrii pre vzorku lieku Nux vomica s a bez pretrepania.

Talianski bádatelia Ellie a Niccolli vo svojich experimentoch taktiež dokázali jedinečné vlastnosti látok potenciovaných až za hranicu Avogadrovho čísla a to oproti placebu a tiež oproti látkam len zriedeným. Sledovaním termodynamických vlastností preukázali, že teplo vzniká aj v prípadoch, keď je zmiešaný roztok homeopaticky potenciovanej zásady s kyselinou, keď teoreticky by k žiadnej takejto reakcii nemalo dôjsť. Nielen na základe vyššie uvedených prác je fyzikálno-chemický výskum schopný jednoznačne a vierohodne preukázať, že roztok nejakej látky, aj keď je zriedený až za hranicu Avogadrovho čísla, si zachováva niektoré vlastnosti predvolenej substancie a vykazuje fyzikálno - chemické vlastnosti odlišné od placeba a nepotenciovanej substancie.

V roku 2010 šokoval držiteľ Nobelovej ceny virológ Luc Montagnier na kongrese v Lindau svojich vedeckých kolegov vyhlásením, ktoré potvrdil svojimi pokusmi, že roztoky obsahujúce DNA patogénnych baktérií a vírusov, vrátane HIV, „môžu emitovať rádiové vlny nízkej frekvencie“, ktoré spôsobujú, že molekuly okolitej vody sa usporiadajú do „nanoštruktúr“. Molekuly vody, povedal, môžu tiež emitovať rádiové vlny.
Tvrdil, že voda si môže takéto vlastnosti zachovať dokonca i potom, čo sú pôvodné roztoky silne nariedené, až do takej miery, kde pôvodná DNA v podstate zmizne. Takýmto spôsobom, tvrdil, si voda zachová „spomienky“ na látky, s ktorými bola v kontakte – a lekári môžu tieto emisie použiť pre detekciu chorôb.

K najznámejším a najzaujímavejším snahám dokázať, že homeopatiká nemajú iba placebo efekt patrí aj práca francúzskeho imunológa Jacquesa Benvenistea, jeho kolegov a pokračovateľov v jeho práci, s inhibíciou degranulácie bazofilov, jedným zo skupiny granulocitov bielych krviniek, ktoré sú zodpovedné za spúšťanie zápalových alebo alergických reakcií v našom tele. Pri senzibilizácii týchto krviniek alergénom, dochádza k tvorbe histamínu, ktorý je zodpovedný za prejavy alergickej nádchy, či vyrážky. Pri pokusoch sa použili práve senzibilizované bazofily, ktoré podrobili vplyvu rôznych homeopatických riedení Histamínu. Niektoré riedenia reakciu vyvolali, niektoré nie. J,Benveniste si svojou prácou popudil veľkú časť vedeckej obce, ale po jeho vzore sa pokúsili úspešne tento postup zopakovať aj v ďalších laboratóriách na svete.

Netreba zabudnúť ani na pokusy robené na zvieratách (laboratórnych myšiach), ktoré boli infikované inaktívnou formou TBC(Bacillus Calmette-Guerin) a následne boli liečené homeopaticky Thymulinom 5CH.Thymulin je nonapeptid, ktorý sa tvorí v týmuse a je zodpovedný za tvorbu regulačných T-lymfocytov.

Ďalšou experimentálnou štúdiou je sledovanie vplyvu homeopatických riedení kyseliny acetylsalicylovej na krvácavosť. Pokusným zvieratám bola laserom spôsobená lézia končatinovej artérie a bola sledovaná doba krvácania a rýchlosť tvorby trombu. Porovnávané bolo placebo, farmakologická dávka kyseliny acetylsalicylovej 100 mg / kg a jej homeopatické riedenia 1CH - 15CH. Farmakologická dávka samozrejme zvyšovala krvácavosť a znižovala tvorbu trombu, naopak homeopatické riedenia vykazovali opačný efekt. Krvácanie bolo menšie a tvorba trombov rýchlejšia a to najvýraznejšie v skupine s kyselinou acetylsalicylovou 15CH. Tu je ale treba povedať, že aj keď sme schopní preukázať, že homeopaticky zriedená látka má fyzikálno-chemické charakteristiky odlišné od placeba a ďalej i keď sme schopní preukázať účinok takto pripravených látok na živé bunky alebo tkanivá odlišný od placeba, bohužiaľ stále nevieme vysvetliť mechanizmus liečebného účinku na človeka ako celok. Tieto problémy sú dané celkovou úrovňou poznania, pretože doteraz vieme liečebný účinok nejakej látky vysvetliť iba v pojmoch klasickej farmakológie, teda ligand (liek) - príslušný receptor - definovaná bunková odpoveď - zvýšenie alebo zníženie nejakej fyziologicky účinnej látky (katecholamíny, hormóny atď. ).

Dôležité je na tomto mieste poznamenať, že použiť rovnaké výskumné postupy, ako vo farmakológii pri uvádzaní konvenčných alopatických liečiv do  praxe je pri homeopatikách komplikované, až nemožné. Konvenčné lieky sú totiž vyvíjané v laboratóriách pre konkrétny typ choroby a na potlačenie symptómov toho ktorého ochorenia. Homeopatia so svojim celostným prístupom k chorobe sa nesnaží potlačiť prejavy ochorenia, ale zistiť príčiny a celkový obraz ochorenia. Pri konvenčnej forme liečenia si teda desať pacientov zoberie na bolesť hlavy jeden a ten istý liek, pri homeopatickom predpise z týchto desiatich pacientov dostane s najväčšou pravdepodobnosťou každý z nich iné homeopatikum podľa individuálnych príznakov.

Najväčší počet štúdií, ktoré mali dokázať účinnosť homeopatík boli klinické štúdie a to dvojito zaslepené, randomizované štúdie ako aj metaštúdie overujúce jednotlivé uskutočnené experimenty.

Do roku 2013 bolo uskutočnených 188 randomizovaných štúdií, ktoré pokrývali 100 rôznych ochorení. Z tých, ktoré boli konkluzívne (bolo ich menej ako polovica) až 90% preukázalo, že majú relevantnejší účinok ako placebo. V roku 2014 Robert Mathie vykonal metaanalýzu randomizovaných skúšok, do ktorej vybral iba tie, pri ktorých bolo pacientom podávané homeopatikum vybrané na presný typ ich potiaži. Použil metódu dvojito zaslepeného testu, teda ani pacient, ani ten kto podával liek nevedel, či je to homeopatikum, alebo placebo. Táto analýza preukázala až dvojnásobne vyšší účinok, ako placebo.

Za jednu z najlepšie prevedených a z dlhodobého hladiska overiteľných štúdií je považovaná štúdia Meier-Steinlin uskutočnená v Berne. Zúčastnil sa jej jeden z popredných, svetovo uznávaných homeopatov, doktor Heiner Frei. Bola zameraná na deti s poruchou ADHD. Do výskumu bolo medzi rokom 2002-2003 vybratých 140 detí s približne rovnakým stupňom závažnosti. Do samotného testovania sa po prehodnotení kritérií dostalo 83 pacientov, štúdiu dokončilo v roku 2004 58 detí. Dr. Frei viedol individuálne stretnutia a každý z pacientov dostal svoj špecifický liek. V niektorých prípadoch sa podarilo nájsť liek hneď na prvý krát, v niektorých prípadoch dostali pacienti správny liek až po troch konzultáciách. Celkovo bolo predpísaných 17 rozličných liekov. Potom sa začala 1.fáza výskumu, ktorej výsledky boli veľmi pozitívne a u detí došlo k výraznému zlepšeniu, ktoré potvrdili u detí rodičia ale aj neuropsychologické testy vedené odborníkom, ktorý deti poznal z dlhodobého hľadiska liečby .

Následne začala 2.fáza výskumu, keď jedna skupina dostávala štyri týždne placebo a druhá skupina pokračovala v liečbe homeopatikom. Na to sa obe skupiny vymenili. Jednalo sa opäť o dvojito zaslepený test. Výsledky boli ohromujúce. Aj päť rokov po ukončení štúdie až 90% zúčastnených používalo, alebo používa homeopatiká. Malá časť pacientov sa vrátila ku konvenčnej liečbe a u tých sa ich stav zhoršil. Tím sa bezvýsledne pokúsil o zverejnenie štúdie v časopise Lancet.

Nesmieme opomenúť aj fantastické liečebné výsledky skvelého homeopata Dr.Jeremyho Sherra v Afrike s epidémiami HIV/AIDS. Svoj úspešný projekt na pomoc trpiacim v Tanzánii začal v roku 2008 a od vtedy tam zriadili niekoľko nemocníc a pomohli s liečbou tisícom pacientov trpiacim týmito ochoreniami.

Otázkou ostáva, či je možné homeopatiu aj jej pôsobenie odobriť iba na základe vedeckých teórií a prírodovedných princípov. Veď komu sa do dnešných dní podarilo odmerať alebo odvážiť lásku, ktorej dostatok nás vyživuje, robí nás šťastných a jej nedostatok môže zabíjať? Láska nie je hmota, ale jej pôsobenie na živé bytosti je nepopierateľné. Aká veľká časť ľudského mozgu je do dnešných dní nepreskúmaná a akú veľkú časť jej kapacity nevyužívame. Môžeme s istotou tvrdiť, že sa na to, čo ľudstvo z hľadiska vedy pochopilo a objavilo do dnešných dní, nebude o niekoľko desaťročí pozerať tak, ako sa my dnes pozeráme pästný klin z paleolitu?

Autorka: Mgr. Janette Štilcová

Úprava: Mgr. Janette Bakajsová

Foto: pixabay.com

Zdroj:

  1. www.homeopatia.sk
  2. www.komorahomeopatov.sk
  3. MUDr. J.Čupera, Novinky v homeopatii, Pharma News, vydanie 6.2.2011
  4. Louis Rey, Thermoluminescence of ultra-high dilutions of lithium chloride and sodium chloride, Physica A, 323 (2003), Seiten 67 – 74
  5. Belon et al, Inhibition of human basophil degranulation by successive histamine dilutions: results of a European multi-centre trial, Inflammation
  6. Research, 1999 Bordet MF et al, Treating hot flushes in menopausa women with homeopathic treatment. Resluts of an observational study, Homeopaty, 2008
  7. Elia V, Niccoli M, Thermodynamics of Extremely Diluted Aqueous Solutions, Annals of the New York Academy of Sciences, 1999

  8. Elia V, Niccoli M, New physico-chemical properties of water induced by mechanical treatments. A Calorimetric study at 25°C, Journal of Thermal Analysis and Calorimetry, 2000
  9. Elia V, Niccoli M, New Physico-Chemical Properties of Extremely Diluted Aqueous Solutions, Journal of Thermal Analysis and Calorimetry, 2004
  10. Ferley JP et al., A controlled evaluation of homeopathic preparation in the treatment of influenza-like syndromes, British Journal of Clinical Pharmacology, 1989
  11. Papp R et al., Oscillococcinum in patiens with influenza-like syndromes, a placebo controlled double blind evaluation, British Homeopathic Journal, 1998
  12. Pommier et al, Phase III randomized trial of Calendula officinalis compared with trolamine for the prevention of acute dermatitis during irradiation for breast cancer, Journal of Clinical Oncology, 2004
  13. http://www.theaustralian.com.au/news/health-science/nobel-laureate-gives-homeopathy-a-boost/story-e6frg8y6-1225887772305
  14. Sukul NC et al., Nux vomica 30c prepared with and without succussion shows antialcoholic effect on toads and distintive molecular association, British Homeopathic Journal, 2000
  15. Vesvres MH et al., Effects of aspirin on embolization in an arterial model of laser induced thjrombus formation, Haemostasis, 1993
  16. Frei, Everts, von Ammon et al, RCT with homeopathic treatment of ADHD,Eur J. Ped. 2005
  17. Bonamin L.V., Immunomodulation of Homeopathic Thymulin 5CH in a BCG-Induced Granuloma Model,  Research Center of Universidade Paulista, Rua Dr. Bacelar 1212, 5th Floor, 04026-002 São Paulo, SP, Brazil
  18. https://systematicreviewsjournal.biomedcentral.com/articles/10.1186/2046-4053-3-142
  19. http://homeopathyforhealthinafrica.org/interview-with-jeremy-sherr/